Teória a prax niektorých právnych predpisov v zdravotníctve

alebo  pohľad  zdravotníka na možnosti a realitu plnenia zákonov v súčasnom  zdravotníctve v SR. (november 2011)

1. Úvod.

2. Jadro.

                               2.1. Tvorcovia a schvalovatelia zákonov v zdravotníctve.

                               2.2. Nariadenia a zákony  Ministerstva zdravotníctva

                                               2.2.1. Indikačné obmedzenia

                                               2.2.2 Odporúčania obvodného lekára                                                                                                  k špecialistovi v zákonnej úprave.

                                2.3. Zákonné povinnosti zdravotníckeho  pracovníka

                                               2.3.1 Sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov  a                                                         kontrola vzdelania lekárov.

                                               2.3.2.Etický kódex zdravotníckeho pracovníka

                               2.4. Elektronické zdravotníctvo

                               2.5. Návrhy na aktuálne zmeny v zdravotníctve  s  právnou                                                                       úpravou.

                                               2.5.1. Predpisovanie generickej substitúcie chemického                                                                            názvu lieku.

                                               2.5.2. Ochranný limit na doplatky liekov                                             

3. Záver.

4. Zoznam použitej literatúry.

5. Zoznam skratiek.

6. Zoznam niektorých zákonov, vyhlášok a nariadení v zdravotníctve.

1.Úvod

                Záujem o zdravie ľudí a rozvoj zdravotného systému je veľký nielen zo strany odbornej verejnosti ale aj zo strany spoločnosti, štátu a jeho riadiacich zložiek. Ústava  Slovenskej republiky garantuje  právo na ochranu zdravia a hlavne na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu zákonov. Ústavou priznané právo kladie na štát povinnosť zabezpečiť možnosť tohto práva. Slovenská republika je viazaná medzinárodnými zmluvami a dohodami o ochrane ľudských práv a slobôd. Pri zohľadňovaní  stavu zdravotníckeho systému a zabezpečení ďalšieho rozvoja  a kvality  poskytovania zdravotnej starostlivosti predkladá Ministerstvo zdravotníctva  zdravotnícke zákony vláde. Nie všetky schválené zákony priniesli pozitívum pre zdravotníctvo a zlepšenie zdravotného stavu, či poskytovania zdravotníckych služieb. Niektoré zákony či nariadenia vlády priniesli chaos, šikanovanie pre pacientov či nelogické rozhodnutia od zeleného stola. Často krát pri schvaľovaní zákonov sa snaží vláda porovnávať sa s vyspelými krajinami Európy, avšak naše postavenie postkomunistickej krajiny prináša mnohé odlišnosti a špecifická pre túto krajinu a spoločnosť. Práve tie sa musia premietnuť do dôležitých rozhodnutí o právnom konaní v zdravotníctve. Je normálne, že zdravotníctvo je veľmi sledované celou spoločnosťou. Denne sa hovorí o problémoch s liekmi, o distribútoroch liekov a farmaceutických firmách, o nemocniciach a ich platobnej neschopnosti, o poskytovateľoch a ich nízkych platoch , tvorbe zisku v zdravotných poisťovniach o nespokojných pacientoch s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, o podhodnotení práce zdravotných sestier a ich nedostatku. Pritom málokto vie ako to presne v zdravotníctve funguje a že všetko so všetkým súvisí. Vo  svojej práci chcem poukázať na niektoré poznatky z praxe pri nutnosti dodržiavania zákonov, ktoré nie sú stavané pre naše zdravotníctvo a vzniku rôznych chaotických situácii, keď pravá ruka nevie čo robí ľavá, alebo zlú eventuálne jednosmernú  komunikáciu medzi regulátormi zdravotníctva a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a v konečnom dôsledku pacientom ako konečným spotrebiteľom.

2.Jadro

                2.1. Tvorcovia a schvaľovatelia zákonov v zdravotníctve.

                Základ pre formulovanie rozvoja zdravotnej starostlivosti sú dohody, smernice, nariadenia, deklarácie, odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie(WHO), OSN, Európskej komisie. Súlad s právom Európske únie zjednocuje štandardy ochrany a podpory zdravia. Veľmi dôležitá je Dohoda na ochranu ľudských práv a dôstojnosti ľudskej bytosti pri aplikácii medicíny a biológie , dokument WHO  „ Zdravie pre všetkých v 21 storočí, Ľubľanská charta, Pražská deklarácia ministrov zdravotníctva EU a pristupujúcich štátov. Vstupom do EU musí naša vláda prispôsobovať svoje rozhodnutia možnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti aj pre občanov ostatných členských štátov a z toho vyplýva konfrontácia so zdravotnými systémami ekonomicky vyspelejších krajín EU.

Aby systém správne fungoval, musí štát zabezpečiť:

-          Tvorbu  v medziach ústavy  na realizáciu ústavného práva na bezplatnú starostlivosť v rozsahu, ktoré ustanoví zákon.

-          Vytváranie legislatívneho prostredia v medziach ústavy a medzinárodných dohôd a zmlúv.

-          Kontrolu dodržiavania tejto legislatívy a aktívny podiel na napĺňaní príslušných zákonov, vyhlášok.

-          Korigovanie legislatívneho prostredia, pokiaľ je to nevyhnutné.

2.2. Nariadenia a zákony  Ministerstva zdravotníctva

                2.2.1.Indikačné obmedzenia.

                Lekárov a zdravotné poisťovne by mal spájať záujem o zabezpečenie čo najlepšej zdravotnej starostlivosti a služieb pre pacienta. K tomu patrí aj liečba v súlade s celosvetovými postupmi a platnou legislatívou. Jedným z predpisov sú takzvané indikačné obmedzenia (IO), ktoré vydáva MZ SR. Síce poisťovňa Dôvera  tvrdí, že vznikajú na základe najlepšej praxe a poznatkov (www.dôvera), ale mnohokrát znenie indikačných obmedzení nie je v súlade so súhrnom charakteristických vlastností lieku (SPC). Presný obsah a poradie charakteristík lieku sú uzákonené v zákone 545/2006 Z.z. §26.

                Štátny ústav pre kontrolu liečiv(ŠÚKL) je podľa zákona 140/1998 Z.z. a jeho novelizácii z roku 2011 orgánom štátnej správy, ktorá zabezpečuje štátny dozor a vykonáva inšpekciu aj nad správnou klinickou praxou. Jej súčasťou je vydávanie rozhodnutí o registrácii humánnych liekov a vydávanie takzvaných SPC. Európska lieková agentúra (EMEA) schvaľuje nové lieky a lieky vyrobené biotechnologicky. Rieši  problém bezpečností  liekov a jej rozhodnutia sú pre členské štáty EU záväzné.

                 Indikačné obmedzenia často krát  z mojej praxe obmedzujú ambulantných ale nie nemocničných  lekárov pri predpisovaní najlepšej a najmodernejšej liečby pre pacienta v prípade, že ju potrebuje. Aktualizované IO sa zverejňujú každý štvrtok vo vestníku MZ SR vo forme opatrení, ktorým sa vydáva zoznam dietetických potravín, zdravotníckych pomôcok, liečiv a liekov plne alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného poistenia, pričom v časti B toho zoznamu sú zoradené lieky, ktorých sa indikačné obmedzenia týkajú podľa ATC skupín a účinných látok. Kto stanovuje indikačné obmedzenia liekov? Odborníci lekári s medicínskym vzdelaním  alebo úradníci od zeleného stola? Podľa poisťovne Dôvera tieto opatrenia majú charakter všeobecne záväzného právneho predpisu a je povinnosťou lekára ich dodržiavať a povinnosťou ZP ich sledovať pri revíznej činnosti.(Lieky účinne a správne,2011) Ale čo je po právnej stránke prednejšie? Je to nariadenie MZ SR  na indikačné obmedzenie prespkripcie lieku pri tých ktorých diagnózach alebo je prednejšie stanovisko  EMEA  a ŠÚKL-u o súhrne charakteristických vlastností lieku?  Z dôvodu indikačných obmedzení je na Slovensku liečených v súlade so zákonom nízke percento pacientov. Indikačné obmedzenie je zavedené MZ SR s cieľom šetrenia finančných zdrojov z verejného poistenia a racionálneho využívania týchto zdrojov a to aj  za cenu neposkytnutia  liečebnej starostlivosti všetkých pacientom podľa najnovších vedomostí a medicínskych postupov. Čiže je tu rozpor medzi medicínskymi znalosťami lekára, lege artis liečbou a opatreniami MZ SR a poisťovne, pretože  SPC založené na EBM ( medicíne založenej na dôkazoch) je jediná právna norma, ktorej sa má lekár pridržiavať. Alebo sa má zaviesť na odborných podujatiach pri prezentáciach lieku aj oznámenie, že indikácie prespkripcie  nie sú v súlade s SPC? Verím, že snáď v rámci šetrenia finančných prostriedkov z verejného poistenia sa nebudú v budúcnosti zavádzať chaotické rozhodnutia obmedzujúce liečbu pacientov podľa indikácii, rozhodnutí EMEA a ŠÚKL-u  a najmodernejších medicínskych vedomostí a začnú sa financie správne alokovať a nie šetriť na chorobe pacienta.

               

2.2.2  Odporúčania obvodného lekára k špecialistovi v zákonnej úprave.

                Zákon  576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti zákonom § 12 ods. 13 , ktorým sa zaviedli odporúčania všeobecných lekárov: „ Špecializovaná ambulantná starostlivosť podľa § 7 ods. 1 písm. a) bodu 3 uhrádzaná zo zdrojov verejného zdravotného poistenia sa poskytuje na základe odporúčania všeobecného lekára. Odporúčanie všeobecného lekára sa nevyžaduje do 24 hodín od vzniku úrazu alebo inej náhlej zmeny zdravotného stavu osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, a v prípade dispenzarizácie.“

                Ale podľa výkladu právnika sa text zákona nezmieňuje o výmenných lístkoch, ale o odporúčaniach. Písomná forma odporúčania je akýsi zamlčaný predpoklad zákonodarcu, ktorý to však zabudol explicitne uviesť. Vo svojom výklade ministerstvo automaticky predpokladá, že odporúčanie je písomný dokument. Domnievam sa, že odporúčanie môže mať podľa platnej dikcie zákona aj inú, napr. ústnu či telefonickú formu (tá sa však ťažšie dokazuje v prípade preukazovania opodstatnenosti nároku na úhradu poskytnutej starostlivosti v prípade revízie zo strany zdravotnej poisťovne. (Szalay)

                Novelizáciou zákona 576/2004 Z. z. a to z. č.662/2007 Z. z. v ustanovení­ § 12 ods.13 sa okresal počet situácii, kedy je potrebné mať výmenný lístok  a to pri návšteve gynekológa, stomatológa, psychiatra a oftalmológa ako aj pri následnej návšteve – kontrole v súvislosti s tou istou diagnózou, pri dispenzárnej starostlivosti, t.j. pri pravidelných kontrolách v presne stanovených časových intervaloch pri chronických ochoreniach a pri akútnom stave. Paradoxom je, že lekár nikdy dopredu nevie, či skutočne ide u pacienta o akútny stav až do doby, kým ho nevyšetrí. A čo s tým pacientom, u ktorého lekár zistí, že to nie je akútny stav? Pošle  ho  pre výmenný lístok k praktickému lekárovi? Z praxe vieme, že takýto pacient výmenný lístok prinesie vo výnimočnom prípade. A čo s pacientom, ktorého lekár nevyšetrí , lebo si zdravotná sestra  myslí, že to nie je akútny stav, pacienta nepustí k lekárovi a u pacienta skutočne išlo o akútny stav? Kto sa berie na zodpovednosť v tomto prípade?

                Ale máme tu  možnosť ako obísť zákon,  lebo zákon o zdravotnej starostlivosti na žiadnom mieste nedefinuje „náhlu zmenu zdravotného stavu“. Ide o pojem, ktorý svojou arbitrárnosťou umožňuje pacientom i špecialistom obchádzať povinnosť odporúčaní. Stačí akúkoľvek zmenu v zdravotnom stave za posledných 24 hodín označiť za „náhlu“ a nech niekto prebrať dôkazné bremeno a preukáže, že to tak nebolo... Hoci ministerstvo sa pokúša ohraničiť náhlu zmenu zdravotného stavu pojmami ako neodkladná či urgentná starostlivosť, jasná odpoveď z toho nevyplýva. (Szalay )

                               Zákonné stanovenie povinnosti odporúčaní pre špecialistu  nepriniesol  žiadaný efekt.  „Výmennými lístkami“ sa mala koncentrovať zdravotná starostlivosť  na všeobecného lekára, kde práve praktický lekár mal  vyšetriť pacienta a rozhodnúť  na aké doplnkové špecializované vyšetrenie má pacient ešte ísť. Pacient mal byť  kompletne vyšetrený práve na obvodnom stredisku a iba v prípade, keď je potrebná konzultácia u špecialistu, má byť pacient odoslaný s odporúčaním a všetkými nálezmi  k špecialistovi. Objednať u špecialistu môže všeobecný lekár napríklad telefonicky, alebo mailom či faxom. Prečo to nikdy žiaden praktický lekár nevyužil? Prax je na sto honov vzdialená tomuto plánovanému ideálu. Z výmenných lístkov sa stala šikana pre pacientov, ktorí museli vystáť hodiny pred ambulanciou všeobecného lekára len preto, aby mu zdravotná sestra vypísala lístok k odborníkovi, lebo špecialista pacienta podľa zákona nemohol vyšetriť bez kúska papiera, na ktorom bolo väčšinou napísané iba meno pacienta, jeho rodné číslo a krátka vetička v znení: “prosím o odborné vyšetrenie“. Mnohokrát sa stávalo, že výmenné lístky  boli zdrapy papiera vytrhnuté z reklamných materiálov farmaceutických firiem a mali ďaleko od právnej formy pravého odporúčania.

                                Novela zákona 576/2004 Z.z. O rozsahu zdravotnej starostlivosti od 1. apríla 2011 zrušila §7 ods.1 písmen. a) bodu 3, kde špecializovaná zdravotná starostlivosť bola uhrádzaná zo zdrojov verejného zdravotného poistenia na základe odporúčania všeobecného lekára. Je tomu tak aj z dôvodu plánovaného  elektronického objednávania pacientov v rámci e-Health? Podľa Petra Liptáka , predsedu Asociácie všeobecných lekárov, nie je možné vydať na žiadosť pacienta do rúk jeho zdravotný záznam za účelom návštevy špecialistu podľa jeho vlastného výberu. Všeobecný lekár (VL) poskytuje výpis zo zdravotnej dokumentácie (nie zdravotnú dokumentáciu) iba pacientom, u ktorých sám indikoval vyšetrenie u špecialistu( Lipták, 2001) V prípade, že sa sám pacient rozhodne ísť k špecialistovi, môžu nastať kuriózne situácie, kedy ho špecialista môže odmietnuť, ak nejde o akútne ochorenie, alebo ho vyšetrí ale bez relevatných údajov o zdravotnom stave pacienta, čo je práve na škodu samotného pacienta, kde zatajenie alebo nevedomosť o niektorých jeho údajoch môže viesť k poškodeniu zdravotného stavu pacienta.

                „Výmenné lístky“ sú ukážkou vydávania zákonov, kde až prax a životné situácie ukážu neopodstatnenosť zavádzania prísnych regulačných zákonných metód s prvotným cieľom ušetriť finančné prostriedky na poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti ale s následkom skôr zavádzania zmätku v ambulanciách lekára  a šikanovania pacientov. Škoda, že pri tvorbe zákona chýbala konštruktívna debata medzi regulačnými orgánmi  na jednej strane a zdravotníkmi a pacientmi na druhej strane.

2.3. Zákonné povinnosti zdravotníckeho  pracovníka

                Poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný dodržiavať platnú legislatívu v zmysle nasledujúcich povinností:

1. poskytnúť bez zbytočného odkladu každej osobe neodkladnú zdravotnú starostlivosť a na pokyn operačného strediska záchrannej zdravotnej služby poskytnúť súčinnosť poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby,
2. bez zbytočného odkladu prevziať osobu od poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby, ak ide o poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti,

3.       3. povoliť osobám oprávneným na výkon kontrolnej činnosti vstup do zdravotníckeho zariadenia, poskytnúť im požadované informácie a súčinnosť potrebnú na výkon kontrolnej činnosti a zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon kontrolnej činnosti.

4. prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v súlade s požiadavkami na jeho personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie,
5. viditeľne označiť druh zdravotníckeho zariadenia, jeho odborné zameranie, obchodné meno alebo meno a priezvisko držiteľa povolenia, právnická osoba je povinná uviesť aj meno a priezvisko odborného zástupcu, a ak má určeného náhradného odborného zástupcu, meno a priezvisko náhradného odborného zástupcu; označenie musí byť v štátnom jazyku,
6. umiestniť na viditeľnom mieste zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
7. poskytnúť osobe, ktorej poskytuje zdravotnú starostlivosť, v písomnej forme zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a cenník zdravotných výkonov uskutočňovaných na žiadosť takejto osoby, ak jej poskytuje zdravotnú starostlivosť na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení,
8. umiestniť na viditeľnom mieste cenník zdravotných výkonov uskutočňovaných na žiadosť osoby,
9. informovať vopred osobu, jej zákonného zástupcu alebo osobu blízku o rozsahu a podmienkach ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti a o tom, či má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, v ktorej je táto osoba verejne zdravotne poistená,
10. bezodkladne písomne informovať osobu o odstúpení od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a o dôvodoch odstúpenia od tejto dohody,
11. zabezpečiť zastupovanie v rozsahu povolenia počas dočasnej neprítomnosti a súčasne na viditeľnom mieste bezodkladne uviesť poskytovateľa, ktorý vykonáva zastupovanie a túto skutočnosť oznámiť príslušnému samosprávnemu kraju; uvedené sa nevzťahuje na poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti,
12. zabezpečiť zastupovanie v rozsahu licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe počas dočasnej neprítomnosti a súčasne bezodkladne informovať osobu, ktorej poskytuje zdravotnú starostlivosť, o tom, kto vykonáva zastupovanie,
13. oznámiť spôsobom v mieste obvyklým dočasné pozastavenie alebo skončenie poskytovania zdravotnej starostlivosti,
14. viesť zdravotnú dokumentáciu,
15. spracúvať, poskytovať a sprístupňovať údaje zo zdravotnej dokumentácie,
16. zabezpečiť a uchovávať zdravotnú dokumentáciu a dodržať postup pri jej odovzdaní a prevzatí do úschovy,
17. vydať osobe doklad o výške úhrady, ktorú uhrádza osoba za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a doklad o výške úhrady za poskytnuté služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
18. poskytovať ministerstvu zdravotníctva údaje,
19. povoliť orgánu príslušnému na výkon dozoru vstup do zdravotníckeho zariadenia, poskytnúť mu požadované informácie a súčinnosť potrebnú na výkon dozoru a zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon dozoru,
20. poskytnúť komore na účely výkonu dozoru požadované informácie a súčinnosť potrebnú na výkon dozoru a zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon dozoru,
21. predpisovať lieky a zdravotnícke pomôcky,
22. uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú osobám v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti; poistenie musí trvať po celý čas, počas ktorého je poskytovateľ oprávnený poskytovať zdravotnú starostlivosť,
23. zabezpečiť zber údajov potrebných na určenie indikátorov kvality,
24. poskytovať zdravotnej poisťovni, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, údaje o jej poistencoch potrebné na určenie indikátorov kvality,
25. vydať pri poskytnutí špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti rovnopis potvrdenia o rozsahu poskytnutých zdravotných výkonov, ich cene a výške spoluúčasti osobe, ktorej sa taká zdravotná starostlivosť poskytla, alebo jej zákonnému zástupcovi,
26. vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria a poskytovateľa, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť,
27. vykonávať prehliadky mŕtvych tiel a nariaďovať pitvy na základe písomného poverenia vydaného úradom pre dohľad,
28. uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s príslušnou zdravotnou poisťovňou, ak ide o poskytovateľa všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorý má uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti najmenej s jedným poistencom zdravotnej poisťovne a poskytuje zdravotnú starostlivosť plne uhrádzanú alebo čiastočne uhrádzanú na základe verejného zdravotného poistenia,
29. bezodkladne písomne informovať o schválení a potvrdení ordinačných hodín úrad pre dohľad a zdravotnú poisťovňu, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak ide o zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť,
30. umiestniť na viditeľnom mieste ordinačné hodiny schválené a potvrdené samosprávnym krajom, ak ide o zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, a schválené ordinačné hodiny aj dodržiavať
31. preukázať sa osobe, ktorej poskytuje zdravotnú starostlivosť, licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ak jej poskytuje zdravotnú starostlivosť na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení,
32. vyžiadať si od zdravotnej poisťovne potvrdenie skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť pri poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti,
• osobe, ktorá nezaplatila príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť,
• osobe, ktorá nemá podanú prihlášku a
• osobe, s ktorej príslušnou zdravotnou poisťovňou nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
33. oznamovať k poslednému dňu v kalendárnom mesiaci zdravotnej poisťovni, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, vykonané preventívne prehliadky v odbore zubné lekárstvo a preventívne prehliadky v odbore telovýchovné lekárstvo; oznámenie musí mať písomnú formu a musí byť podpísané osobou, ktorej sa preventívna prehliadka poskytla, alebo jej zákonným zástupcom,
34. dodržiavať poradie poistencov v zozname poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ak taký zoznam zdravotná poisťovňa vytvorila,
35. oznamovať príslušnej zdravotnej poisťovni k poslednému dňu v kalendárnom mesiaci na tlačive predpísanom úradom pre dohľad,
• každé poskytnutie zdravotnej starostlivosti osobe v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky,
• úraz alebo iné poškodenie zdravia, v súvislosti s ktorým poskytol osobe zdravotnú starostlivosť, pri dôvodnom podozrení, že k úrazu alebo k inému poškodeniu zdravia došlo zavineným protiprávnym konaním tretej osoby; smrteľné úrazy, ťažké úrazy, hromadné úrazy a choroby z povolania je poskytovateľ povinný oznamovať všetky bez výnimky,

336.   poskytovať bez meškania prvú pomoc každej osobe, ak by bez takejto pomoci bol ohrozený jej život alebo bolo ohrozené jej zdravie, a ak je to nevyhnutné, zabezpečiť podľa potreby ďalšiu odbornú zdravotnú starostlivosť,

337.   sústavne sa vzdelávať,

338.   oznámiť údaje na zápis do registra, oznamovať zmenu údajov a predkladať doklady o zmene údajov,

339.   riadne a včas platiť poplatok za priebežnú aktualizáciu registra,

440.   vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom,

441.   zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania.

42. Povinnosti mlčanlivosti môže zdravotníckeho pracovníka zbaviť iba osoba, ktorej sa skutočnosti týkajú, alebo orgán príslušný na vydanie povolenia, a to na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Povinná mlčanlivosť sa neporuší postúpením zdravotnej dokumentácie medzi lekármi poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť, ako aj v ďalších prípadoch ustanovených

osobitným predpisom.

Povinná mlčanlivosť sa neporuší  ani informovaním:

·         zdravotníckeho pracovníka, ak rozsah poskytovanej informácie nepresahuje rámec informácií, ktoré zdravotnícky pracovník nevyhnutne potrebuje na riadne plnenie úloh pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

·         členov a pracovníkov komôr pri vykonávaní tých právomocí a v takom rozsahu, ktoré im priznáva tento zákon.

·         Povinnosť oznamovať určité skutočnosti uložené zdravotníckemu pracovníkovi osobitnými predpismi týmto nie je dotknutá. Ten, komu sa skutočnosti oznamujú, je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť.

                2.3. 1. Sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov  a kontrola vzdelania lekárov.

                Sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov upravujú:

-zákon č 578/2004 o poskytovateľoch ZS, zmenený  a doplnený 18-timi zákonmi (posledná verzia nov.z č.133/2010 Z.z.),

- nariadenie vlády č.296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti,

- vyhláška MZ SR č.366/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov.

                Sústavné vzdelávanie je priebežné obnovovanie, udržanie a získanie  odbornej spôsobilosti v súlade s rozvojom príslušných odborov po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania.

                Sústavné vzdelávanie zabezpečuje zamestnávateľ, odborové spoločnosti SLS, SLK , kde je zdravotník registrovaný. Vzdelávanie sa uskutočňuje v akreditovaných študijných  programoch alebo neakreditovaných jednorazových  aktivít. MZ SR je povinné podľa §40, odsek 21 zákona 133/2010 Z.z. uverejňovať a aktualizovať zoznam vzdelávacích ustanovizní, ktoré uskutočňujú akreditovaný program. Hodnotenie vykonáva SLK príslušná na vedenie registra a výsledky zasiela písomne do troch mesiacov od vykonania hodnotenia hodnotenému zdravotníckemu pracovníkovi,  ÚDZS, zamestnávateľovi, orgánu príslušnému na vydanie povolenia a živnostenskému úradu.  Lekár musí dosiahnuť predpísaný počet kreditov a to  50 za rok a 250 za  hodnotiace obdobie 5 rokov. Ak má lekár viac špecializácii alebo odborných spôsobilostí, certifikovaných činností , musí získavať kredity  za každú činnosť  zvlášť, teda má nevýhodu oproti lekárom s jednou odbornosťou.  Ak zdravotník nesplní potrebný počet kreditov v hodnotiacom období a v čase 6 mesiacov od ukončenia tohto obdobia  si nedoplní počet kreditov, dostane podľa zákona 34/2011 pokutu od SLK vo výške 663€. Získať taký počet kreditov je pre zamestnaného lekára náročne na čas, finančné prostriedky a odlúčenie od rodiny v čase vzdelávania.

                Pomocnú ruku pri vzdelávaní poskytujú farmaceutické firmy, ktoré organizačne, finančne  ale aj  po odbornej  medicínskej stránke vedia suplovať činnosť SLK. Účasť zdravotníckeho pracovníka na odborno-vedeckom podujatí, ktoré je sponzorované farmaceutickou firmou s prezentáciou farmaceutického výrobku sa nepovažuje za sústavné vzdelávanie. Obviňovanie lekárov z prepojenia na farmaceutické firmy sú iba chabé a zavádzajúce argumenty. Zdravotníci sú dlhodobo nedofinancovaní a štát ich chce zbaviť aj posledných výhod a to možnosti podpôr na vzdelanie. Prečo farmaceutické firmy musia suplovať štát pri plnení zákonnej povinnosti  pri zbieraní CME kreditov?. Iba vďaka finančnej podpory farmaceutických firiem si lekár môže splniť zákonnú povinnosť vyplývajúcu  zo zákona 578/2004  §56 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, vyhlášky MZ SR č.366/2005 Z.z. o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov   a smerníc  SLK  o sústavnom vzdelávaní  a usmernenie Rady SLK z 9.12.2008 novelizovanou 3.9.2009 a 24.8.2010 podľa ktorých je lekár povinný sa sústavne vzdelávať, zbierať kredity,  je povinný o svojich aktivitách viesť záznamy s dokladmi o ich absolvovaní, predkladať ich na kontrolu. V zákone nie je určené, kto má financovať  takéto náročné školenia  a garantujeme, že vôbec nie sú lacné. Zároveň firma, ktorá chce organizovať odbornú akciu a získať pre zdravotníkov potvrdenie o účasti s počtom CME za 1 hodinu akcie 1 CME, musí SLK zaplatiť za  každý certifikát 1,66€ . Celková organizácia  takejto akcie je po každej stránke  nie ľahká záležitosť, ale v konečnom dôsledku je prínosom pre SLK ako aj pre zdravotníkov. Prečo  potom odmieta MZ a SLK eventuálne celá spoločnosť takéto odborné aktivity farmaceutických firiem?  Závery usmernenia  Rady SLK boli  vydané  v decembri 2008  s následnými novelizáciami. SLK začala kontrolovať účasť na odborných podujatiach spiatočne od roku 2006  a kontrolu vykonávajú čisto elektronickou formou neprijateľnou pre niektorých lekárov. Nie je tu protichodne konanie stavovskej organizácie proti svojím členom, kedy sa stanovujú jednostranné podmienky za pochodu, spiatočne a bez komunikácie s členmi?

                2.3.2.Etický kódex zdravotníckeho pracovníka

                Príloha č. 4 zákona NR SR č. 578/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov hovorí :

Poslaním zdravotníckeho pracovníka je vykonávať zdravotnícke povolanie svedomito, statočne, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku, v súlade s právnymi predpismi, s dostupnými poznatkami lekárskych vied a biomedicínskymi vedami a s prihliadnutím na technické a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia, v ktorom poskytuje zdravotnú starostlivosť.

Všeobecné povinnosti zdravotníckeho pracovníka

1. Stavovskou povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je profesionálna starostlivosť o zdravie jednotlivca a spoločnosti v súlade so zásadami ľudskosti, v duchu úcty k ľudskému životu od jeho počiatku až do konca s rešpektovaním dôstojnosti ľudského jedinca.

2. Povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je zachovávať život, chrániť, podporovať a obnovovať zdravie, predchádzať chorobám, mierniť utrpenie bez ohľadu na národnosť, rasu, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu, politickú príslušnosť, spoločenské postavenie, morálnu či rozumovú úroveň a povesť pacienta

3. Zdravotnícky pracovník pri výkone svojho povolania postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

4. Povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je byť za všetkých okolností vo svojich profesionálnych rozhodnutiach nezávislý, zodpovedný a spoľahlivý.

5. Zdravotnícky pracovník pomáha pacientom uplatňovať právo slobodného výberu zdravotníckeho pracovníka.

Zdravotnícky pracovník a výkon jeho povolania

1. Zdravotnícky pracovník v rámci svojej odbornej spôsobilosti a kompetencie vykonáva preventívne výkony, diagnostické výkony, liečebné výkony spôsobom zodpovedajúcim súčasným poznatkom vedy.
2. Zdravotnícky pracovník plní svoje povinnosti aj v situáciách verejného ohrozenia a pri katastrofách prírodnej alebo inej povahy

3. Od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu, okrem prípadov na ochranu života, zdravia alebo práv pacienta.

4. Zdravotnícky pracovník nesmie predpisovať a podávať lieky, od ktorých vzniká závislosť, alebo také lieky, ktoré majú účinky dopingu, na iné ako liečebné účely.

5. Zdravotnícky pracovník u nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich zmierňuje bolesť, rešpektuje ľudskú dôstojnosť, priania pacienta v súlade s právnymi predpismi a zmierňuje utrpenie. Eutanázia a asistované suicídium sú neprípustné.

6. Zdravotnícky pracovník, ktorý vykonáva povolanie, je povinný dbať o svoj odborný rast a sústavne sa vzdelávať.
7. Zdravotnícky pracovník je povinný pri výkone povolania primerane chrániť zdravotnú dokumentáciu pred neoprávnenou zmenou, zničením alebo zneužitím.

8. Zdravotnícky pracovník nesmie sám alebo po dohovore s inými ordinovať neúčelné diagnostické, liečebné a  iné výkony.

9. Pri predpisovaní a odporúčaní liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín sa zdravotnícky pracovník nesmie riadiť komerčnými hľadiskami, ale výlučne poznatkami lekárskej vedy, profesionálnym úsudkom, svojím svedomím a potrebou pacienta.

10. Zdravotnícky pracovník sa môže zúčastňovať na prezentácii odborných zdravotníckych tém na verejnosti, v tlači, rozhlase a televízii a na diskusii k nim

11. Zdravotnícky pracovník nemôže používať nedôstojné praktiky smerujúce k rozšíreniu počtu pacientov. Je zakázané takéto aktivity iniciovať prostredníctvom druhých osôb. Reklama a inzercia súkromnej praxe, zdravotníckych zariadení a používaných diagnostických a liečebných metód sú povolené. Reklama musí byť pravdivá, striedma, výsostne informujúca a nesmie mať znaky nekalej súťaže. Text reklamy a jej zverejnenie nesmú znížiť vážnosť povolania zdravotníckeho pracovníka.

12. Zdravotnícky pracovník si musí byť vedomý svojho postavenia, svojej úlohy v spoločnosti a svojho vplyvu na okolie.

Zdravotnícky pracovník a pacient

1. Zdravotnícky pracovník si vo vzťahu k pacientovi plní svoje profesionálne povinnosti.
2. Zdravotnícky pracovník sa k pacientovi správa korektne, s pochopením, s rešpektovaním intimity a trpezlivosťou a nezníži sa k hrubému alebo nemravnému konaniu. Zdravotnícky pracovník rešpektuje pacienta ako rovnocenného partnera so všetkými občianskymi právami i povinnosťami vrátane zodpovednosti za svoje zdravie.

3. Zdravotnícky pracovník nesmie pomáhať porušovaniu cti a dôstojnosti človeka alebo sa na ňom zúčastňovať. Každý zdravotnícky pracovník je povinný oznámiť príslušným orgánom podozrenie z hrubého alebo krutého zaobchádzania a týrania pacienta, a to najmä maloletej osoby a osoby zbavenej spôsobilosti na právne úkony.

4. Zdravotnícky pracovník je povinný v rozsahu svojich kompetencií zrozumiteľným spôsobom poučiť pacienta alebo jeho zákonného zástupcu o charaktere ochorenia, zamýšľaných diagnostických a liečebných postupoch vrátane rizík o uvažovanej prognóze a o ďalších dôležitých okolnostiach, ktoré môžu nastať v priebehu diagnostiky a liečby.

5. Zdravotnícky pracovník je povinný získať informovaný súhlas pacienta, jeho zákonného zástupcu alebo splnomocneného zástupcu pred poskytnutím nezvratného zdravotníckeho výkonu.

6. Zdravotnícky pracovník nijakým spôsobom nesmie zneužiť dôveru a závislosť pacienta. Všetky informácie získané pri výkone povolania sú dôverné počas života pacienta, ako aj po jeho smrti.

Vzťahy medzi zdravotníckymi pracovníkmi

1. Základom vzťahov medzi zdravotníckymi pracovníkmi je vzájomné uznávanie jednotlivých zdravotníckych profesií, čestné, slušné a spoločensky korektné správanie spolu s kritickou náročnosťou, rešpektovaním kompetencií a priznaním práva na odlišný názor.
2. Zdravotnícki pracovníci, ktorí súčasne alebo následne vyšetrujú, liečia alebo ošetrujú toho istého pacienta, vzájomne spolupracujú.

3. Zdravotnícki pracovníci sú povinní požiadať ďalšieho zdravotníckeho pracovníka o konzílium vždy, keď si to vyžadujú okolnosti a pacient s tým súhlasí. Majú právo navrhnúť osobu konzultanta. Závery konziliárneho vyšetrenia majú byť dokumentované písomne a je povinnosťou informovať o nich pacienta s osobitným dôrazom v prípadoch, keď sa názory zdravotníckych pracovníkov rôznia.
4. Zdravotnícki pracovníci nesmú poskytovať zdravotnú starostlivosť za prítomnosti osoby, ktorá nie je zdravotníckym pracovníkom. Výnimkou z uvedených zásad je osoba, ktorá zdravotníckemu pracovníkovi umožňuje poskytnúť prvú pomoc, alebo taká osoba, ktorá sa v zdravotníckom zariadení vzdeláva, a ďalšia osoba, s ktorej prítomnosťou pacient súhlasí.

5. Zdravotnícky pracovník nesmie podporovať činnosť nezdravotníckeho pracovníka vykonávajúceho činnosť, ktorú môže vykonávať len zdravotnícky pracovník.

Lekár, zubný lekár a ostatní pracovníci v zdravotníctve

1.       Lekár a zubný lekár nesmú poskytovať zdravotnú starostlivosť za prítomnosti osoby, ktorá nie je lekárom alebo zubným lekárom a nepatrí k zdravotníckym pracovníkom. Výnimkou z uvedených zásad je osoba, ktorá lekárovi a zubnému lekárovi umožňuje poskytnúť prvú pomoc, alebo taká osoba, ktorá sa u lekára vzdeláva alebo pracuje, a ďalšia osoba, s ktorej,               prítomnosťou pacient súhlasí.
2. Zdravotnícky pracovník nesmie podporovať osoby vykonávajúce činnosť, ktorú môže vykonávať len zdravotnícky pracovník.

Keď sa zamyslíme nad všetkými povinnosťami zdravotníckeho pracovníka podľa etického kódexu, je to práve zdravotník, ktorý je vystavený obrovskému psychickému tlaku k nutnosti splnenia všetkých povinnosti, pričom zdravotník má iba povinnosti ale nie práva na svojvoľné myslenie, konanie alebo nebodaj obranu pri dehonestovaní jeho osoby.

2.4. Elektronické zdravotníctvo - e-Health.

                E-Health je jednou z desiatich priorít akčného plánu e-Európa 2005, programu EÚ, zameraného na internetizáciu európskych občanov a firiem. Jeho cieľom je vytvoriť užívateľsky nenáročné a interoperabilné informačné systémy pre pacientov a zdravotníckych profesionálov v rámci Európy. Na Slovensku sa hlavným zriaďovateľom e-Health stalo Ministerstvo zdravotníctva, ktoré iniciovalo nový program pod hlavičkou Nové zdravotníctvo. Veľká pozornosť v ňom bola venovaná európskym e-Health víziám, programom a akčným plánom. Koncom roku 2005 bola ministerstvu dodaná Národná stratégia, Cestovná mapa a Akčný plán na rok 2006.  Slovensko sa pripravuje na projekt  elektronického zdravotníctva od roku 2007 a malo sa spustiť už  roku 2010.  Programové vyhlásenie  vlády SR v kapitole Zdravotníctvo stanovuje informatizáciu zdravotníctva ako jednu z prioritných vládnych úloh. Strategickými cieľmi e-Health  má byť vytvorenie legislatívneho, normatívneho a architektonického rámca e-Health, vytvorenie bezpečnej infraštruktúry pre realizáciu vízie a poslania e-Health, informatizácia procesov a služieb v systéme zdravotníctva z verejných zdrojov, podpora nových procesov a foriem zdravotnej starostlivosti  s služieb. Poslaním elektronického zdravotníctva (eHealth) je podpora poslania zdravotníctva prostredníctvom informačných a komunikačných technológií. Víziou eHealth je poskytnúť správne informácie v správny čas na správnom mieste vo všetkých etapách a procesoch starostlivosti o zdravie občanov.

V rámci e-Health by mali byť implementované aplikácie:

- Národný zdravotnícky portál

- Elektronická preskripcia

- Elektronické zdravotné záznamy – elektronicky chorobopis (EHR)

- Autorizovaná komunikácia v oblasti zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia.

                Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom pre Operačný program Informatizácie spoločnosti (OPIS) vyhlásil výzvu na Národný projekt: Elektronické služby zdravotníctva a to cieľom

1. Zabezpečenia centrálneho poskytovania verejných zdravotne relevantných informácií

2. Elektronizácia objednávania

3. Elektronizácia procesov preskripcie a medikácie

4. Poskytovanie zdravotných informácií

                Elektronické zdravotníctvo, ktoré už stálo desiatky miliónov eur, je v nedohľadne. Piltoné moduly sa majú do reality preniesť roku 2013. Člen  komisie pracovnej skupiny pre zavedenie e-Health Andrej Janco povedal, že máme  v rukách štyridsať strán nepoužitého materiálu, ktoré už stáli štyridsať miliónov eur. Podľa hovorcu TASR Miroslava Šmála hodnota projektu nemá presiahnuť 49 miliónov eur. (TASR,2010). Janco ďalej tvrdí, že  Ministerstvo zdravotníctva neprijalo pripomienku, podľa ktorej by sa malo upustiť od zámeru zavedenia Národného zdravotného portálu. Podľa niektorých lekárov takýto portál prináša riziko zneužitia citlivých údajov.  Prezident Slovenskej lekárskej komory Dragula si myslí, že ochrana údajov nie je zabezpečená ani v súčasnosti.  Lekári medzi sebou nekomunikujú, nedostatočne si odovzdávajú informácie o pacientoch. Podľa  Výnosu MZ SR č.09812/2008-OL z 10. Septembra o minimálnych požiadavkách  na personálne zabezpečenie  a materiálno technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení s účinnosťou od 1.11.2008, prílohy č.1 bodu 20:“Každý poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti musí zabezpečiť pracovisko informačno – komunikačnou technológiou s pripojením na internet tak, aby systém umožňoval širokopásmový vysokorýchlostný prenos a spracovanie dát, hlasu a obrazu v elektronickej forme “. Súčasné ministerstvo projekt na zavedenie elektronickej knižky, Národného zdravotného portálu, či elektronickej preskripcie dočasne pozastavilo, ale prípravná fáza spustenia  elektronického zdravotníctva sa začala 23.marca 2011 a potrvá do 30.júna 2011, ktorá má zodpovedať na kľúčové strategické otázky  a zabezpečiť finančné a organizačné predpoklady budúceho zaradenia  Programu implementácie e-Health.

                Podľa vysokoúrovňovej SWOT analýzy pre e-Health v slabých stránkach   existuje  skepsa zdravotníckej verejnosti voči e-Health na základe doterajších výsledkov. Neexistujú úspešné pilotné aplikácie a my na Slovensku máme byť jedny z prvých, ktorí to budeme skúšať, pričom je nepostačujúca legislatívna podpora, je nevybudovaná infraštruktúra a hlavne nízka miera použitia pripojenia internetu v ambulanciách. Nikto nekonzultuje s lekárni, nikto ich nepripravuje na takúto možnosť. Direktívne nariadenie nutného pripojenia na internet a vypĺňania  či receptov alebo dokumentácie do elektronickej formy               nenaučí starého medicínsky skúseného lekára zo dňa na deň práce na počítači, keď  na to  nebol  školený a nikdy vedený. Z celkového počtu 18 000 lekárov, asi 800 lekárov vo veku od 50 do 60 rokov u ktorých  sa predpokladá nižšia inklináciu k práci s internetovou formou vedenia dokumentácie. V hrozbách podľa SWOT analýzy sa uvádza podcenenie významu zberu dát vo vybudovanej infraštruktúre všeobecných lekárov, ktorí väčšina dodnes vedú zdravotnú dokumentáciu v ručne písanej forme. Hrozí tu nepostačujúca úroveň ochrany osobných údajov, dehumanizácia zdravotnej starostlivosti, kde na prvé miesto sa bude klásť vypĺňanie elektronických formulárov a nie osobný a ľudský  kontakt s pacientom. Myšlienka e-Health nie je zlá, ale v našej infraštruktúre zdravotníctva ešte dlhodobo nebude plne funkčná.

2.5. Návrhy na zmeny v zdravotníctve  s  právnou úpravou v budúcnosti.      

                V nasledujúcom období nás čakajú nové návrhy MZ, s ktorými odborná lekárska  obec nesúhlasí. Formou podpisové petície  bije na poplach a upozorňuje MZ, že daný krok je neefektívny a dokonca kontraproduktívny. A o čo sa jedná?

                2.5.1. Predpisovanie generickej substitúcie – chemického názvu lieku.

                                „Každý kto je telesne alebo duševne chorý alebo postihnutý, alebo je ohrozený takýmto stavom, sa považuje za pacienta a ten má právo na prevenciu, diagnostiku a liečbu “. Podľa  zákona  č.140/1998 Z.z. §21 o liekoch a zdravotníckych pomôckach je generický liek taký liek, ktorý má rovnaké kvalitatívna a kvantitatívne zloženie liečiv a rovnakú liekovú formu ako tzv. referenčný liek. Od 1.8.2005 platia nové pravidlá týkajúce sa generík. Generické lieky sú terapeuticky rovnocenné lieky, ktoré majú rovnakú cestu a spôsob podania, rovnakú liekovú formu, kvalitatívne a kvantitatívne zloženie liečív a pomocných látok a veľkosť balenia vyjadrenú uvedením množstva dávok liekovej formy.  Od 15.12.2005 je účinná vyhláška MZ SR č. 559/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje zoznam ATC skupín liekov, pri ktorých je možný výdaj náhradného generického lieku.  Náhradný generický liek  je liek uvedený v zozname liekov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia s rovnakou alebo nižšou úhradou zdravotnej poisťovne a s rovnakou alebo s inou úhradou pacienta ako je liek predpísaný na lekárskom predpise. Lekár je povinný informovať pacienta o výške úhrady , možnosti jeho náhrady generickým liekom a výškou úhrady poistenca za náhradné generické lieky. Lekársky predpis musí obsahovať okrem mena pacienta a jeho rodného čísla aj názov lieku, liekovú formu, množstvo v balení a počtu balení, kód lieku.(Korzár, Sme,  2005) Osoba oprávnená vydávať lieky je pri jej výdaji je povinná informovať poistenca o výške úhrady, možnosti výberu náhradného generického lieku a na požiadanie poistenca ho informovať aj o výške úhrady za generický liek. Lekáreň má povinnosť zverejniť na verejne prístupnom mieste v lekárni platný zoznam liekov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. Podobné pravidlá pre generickú substitúciu, tzv. Zoznam anatomicko–terapeuticko–chemických skupín liečiv, pri ktorých je možné realizovať generickú substitúciu, ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydalo MZ a to vyhláškou MZ SR č.559/2005 Z.z. novelizáciou   č209/2008 Z.z..  V súčasnosti  má príloha danej vyhlášky charakter tzv. negatívneho zoznamu. To znamená, že obsahuje zoznam ATC skupín, pri ktorých  nie je možné realizovať generickú substitúciu a zároveň tvrdí, že u všetkých ostatných skupín je táto substitúcia povolená. (Stanko, 2010)

                 Lekárnik aj dnes v rámci zákona o generickej substitúcii má možnosť poskytnúť pacientovi variant s nižším doplatkom, má možnosť šetriť vrecko pacienta, nie poisťovne. Úspora pre zdravotné poisťovne nie je žiadna. Ale lekárnik to nerobí z logického a podnikateľského dôvodu preto, lebo marža sa počíta z celkovej ceny lieku a nie z ceny uhrádzanej poisťovňou. Lekárnik je finančne motivovaný vydávať liek s vyšším doplatkom. Doplatky na lieky narástli  medzi rokom 2002 až 2009 o 170%. MZ plánuje novým zákonom zmeniť túto možnosť a to zákonom o generickej substitúcii a teda predpisovaní účinnej látky ako chemického názvu. Generická preskripcia je založená na princípe predpisovania liekov prostredníctvom nechránených názvov tzv INN , t.j. bez použitia firemných názvov tzv. brand name . Týmto rozhodnutím oslabí postavenie lekára a rozhodnutie o vydaní toho  ktorého lieku presunie na lekárnika, môže poškodiť dôveru a vzťah lekár – pacient. Bude zdravotný stav pacienta riešiť lekárnik? Kto si zoberie na zodpovednosť, ak pacient nebude lieky znášať a nebodaj dostane alergickú reakciu? Za navrhovaným zákonom lekárska obec nevidí žiadnu  úsporu finančných zdrojov. Čo tým sleduje ministerstvo zdravotníctva? Je nepochopiteľné, aké argumenty používa voči odbornej verejnosti. Obviňovanie lekárov z prepojenia na farmaceutické firmy sú iba chabé a zavádzajúce argumenty. Generická substitúcia môže viesť len k deformácii trhu a neoprávneným výhodám niektorých produktov. Podľa MZ sa znížia doplatky pre pacientov, čo  podľa prepočtu je 30%, t.j. 46 miliónov eur ročne.

                                Ak by sme chceli liečiť správne všetkých pacientov podľa najnovších poznatkov a podľa Hippokratovej prísahy, preskripcia na lieky by mala oproti súčasnému stavu vzrásť až o 100%. Nebude to spôsobené neprimerane vysokou spotrebou liekov. Bude to spôsobené v EÚ neobvykle nedostatočným financovaním ostatných segmentov  zdravotníctva a manažovaním zdravotníctva bez realizácie základných systémových krokov (SSVPL, 2011). Takto sa ukazuje, že percentuálne síce prevyšujú náklady na lieky, ale ide to na úkor nedofinancovania zdravotnej starostlivosti. Skutočná príčina klesajúcej úrovne  zdravotnej starostlivosti na Slovensku nie je neschopnosť lekárov, ale pretrvávajúce nedostatky v manažovaní a financovaní systému zdravotnej starostlivosti

                Podľa novely zákona 140/1998, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, bez názvu lieku na recepte bude 381 účinných látok, čo znamená, že až 4O % zo všetkých liekov ba sa malo predpisovať iba ako chemický názov lieku. Podľa ministra zdravotníctva Uhliarika cieľom zmeny je zvýšiť bezpečnosť pacienta a znížiť jeho doplatky a do konca roka plánuje MZ ušetriť 183 miliónov €.(ZN, 10.2.2011).V štátoch ( DAN,FIN,SRN,NED,ESP,CZE,HUN,POL,CAN,USA), ktoré uplatňujú úhradu liečiv na princípe účinnej látky, má generická substitúcia len nepatrné ekonomické dopady. Po novom by mal lekárnik informovať pacienta o všetkých dostupných liekoch, výške doplatku a vydať najlacnejší dostupný liek. Bude to skutočne tak ako sa prepokladá ?  Bude skutočne pacient vedieť, ktorý liek je  pre neho najvhodnejší? Kto bude zodpovedný za nežiaduce účinky lieku vydaného lekárnikom  bez vedomia lekára? Zase ideme robiť niečo čomu hovoríme skúška pokus -  omyl.

                2.5.2. Ochranný limit na doplatky liekov.

                Národná rada SR na návrh MZ schválila novelizáciu niektorých zákonov s cieľom zaviesť tzv. ochranné limity na doplatky na lieky. Podľa tejto novely by mali zdravotne postihnutí pacienti zaplatiť štvrťročne na doplatkoch za lieky maximálne 30 eur a dôchodcovia maximálne 45 eur. Doplatky nad tento limit im preplatí zdravotná poisťovňa. Áno, keď sa povie A, musí sa povedať  aj B.  Suma doplatkov sa  bude prerátavať nie z sumy, ktorú pacient zaplatil za lieky, ale  zo sumy   najlacnejších doplatkov liekov v danej skupine. Na takéto prerátavanie každý štvrťrok budú musieť zdravotné poisťovne  prijať nové pracovné sily, a kde na to celé poisťovne zoberú? Zo svojich ziskov, ktoré konečne po zrušení zákona z roku 2007  a jeho zrušení tohto roku , môžu poisťovne tvoriť? V novom znení zákona sa uvádzajú aj osoby, ktoré si tieto náhrady uplatniť nemôžu. Zo zákona vyplýva, že výdavky pacientov za mnohé lieky sa do celkového úhrnu nákladov vôbec nebudú počítať. Paradoxne pôjde o lieky, ktoré síce pacient dostane na recept od lekára, ale pacient buď platí v plnej výške alebo uhrádza väčšiu časť ceny. Väčším problémom je  existencia chýb v textácii zákona. Napr. termín maximálna cena sa objavuje v  zákone 577/2004,§ 42a, odsek 1, popritom v kategorizácii liekov sa takýto termín nevyskytuje Zadefinovaný je  pojem „maximálna cena výrobcu“, tento je však významovo pre daný účel irelevantný. Lepší názov by bola “konečná cena“. Podobný problém je s termínom „úhrada pacientom“, ktorý taktiež kategorizácia nepozná , správny  termín je „doplatok pacienta“ Okrem technických  chýb v znení zákona je tu aj časový problém realizácie pre lekárne, ktoré dostali softvér na poslednú chvíľu a vzhľadom na spomínanú nejednoznačnosť nie je možné realizovať. 

3.Záver.

                Väčšina zdravotníkov a verejnosť, ale aj časť politikov sa zhodujú na tom, že zdravotníctvo sa zmieta v rôznych reformách, skúškach a zmien, kde  veľmi často dochádza k zmene pravidiel hry pri poskytovaní  zdravotnej starostlivosti. Pretrváva ignorantstvo  skutočných problémov, lekári sú zneistení nelogickými a často protichodnými zmenami legislatívy. Nie sú stanovené presné perspektívne  dlhodobé pravidlá, ktoré by zabezpečili pozitívny vývoj vízie zlepšenia zdravotnej starostlivosti. Ekonomické možnosti nášho štátu nie sú na úrovni štátov s dobre fungujúcim zdravotníctvom, pričom naša vláda pri schvaľovaní zákonov  vychádza  z štatistických a  údajov ekonomicky  silných západných európskych krajín a USA. Procesu zmien v našom zdravotníctve  hovoríme reformy alebo transformácia, pričom často  vychádzame z poznatku pokus -  omyl. Tak tomu  bolo s výmennými lístkami či zavedením „Zajacovho“ poplatku pri vstupe  do ambulancie. Je na čase racionálne pristúpiť k zavedeniu zmien v našom zdravotníctve s ohľadom na počet pracujúcich, stále klesajúci počet detí a narastajúci počet starších, teda viac  chorých ľudí a nárast civilizačných ochorení. Škoda, že do formulovaní zmien a cieľov zdravotného systému sa nesmie samotný pacient vyjadriť. Ten má právo iba na dodatočne sťažovanie sa a kritizovanie, teda vyjadrenie nespokojnosti, až keď sa stane niečo zlé. Zmeny v systéme musia byť ohľaduplné, citlivé a vyvážené, nie radikálne a protichodné s potrebami pacientov.

                Nespokojní lekári vyšli dňa 9. Marca 2011 do ulíc. Ich protest oficiálne podporili SLK, Lekársky odborový zväz, Slovenská komora sestier. Ako povedala  prezidentka  regionálnej lekárskej komory MUDr. Dagmar Takáczová , lekári nebudú mlčať, aj keď dvadsať rokov ich nikto nepočúva a neberie vážne. Po 21 rokov nežnej revolúcie máme zdravotníctvo v horšom stave, ako bolo pred ňou.(ZN 2011) Viceprezident SLK Mikuláš Buzgó pre Zdravotnícke noviny v marci tohto roku povedal: “Zdravotníctvo je nedofinancované, neprehľadne manažované, treba s tým konečne niečo zásadné urobiť“ (ZN, marec 2011). Napriek finančným problémom, ktoré ohrozujú stabilitu systému, uvedomenie zdravotníkov držia súčasný systém zdravotnej starostlivosti funkčný čo sa týka dostupnosti, kvality rozsahu poskytnutia výkonov.

                Je vhodné konzultovať právne predpisy upravujúce zdravotnú starostlivosť v SR s odborníkmi - stavovskými organizáciami, výrobcami, distribútormi a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. V celom legislatívnom procese  je nevyhnuté zharmonizovať predpisy s legislatívou EU a rešpektovať  princípy transparentnosti, dodržiavania  lehôt a jasného stanovenia pravidiel pre všetkých, umožnenie  rovnakých podmienok pre všetkých účastníkov trhu. 17 odborových organizácii, stavovských komôr, asociácii a ďalších zastupujúcich zdravotníkov a poskytovateľov dňa 12.marca 2011 sa stretli s ministrom  zdravotníctva. Podľa  vyjadrenia predsedu Lekárskeho odborového združenia MUDr. Michala Policiana   stretnutie neviedlo k ničomu. Minister zhrnul činnosť do troch kapitol 1. čom urobili, 2. čo urobia, 3.na čom pracujú, pričom celá činnosť sa točí okolo transformácii nemocníc a vieme, že financie na ich zákonné oddlženie nemáme. Prezidentka  SK medicínsko – technických pracovníkov Bc. Janka Strapáková sa vyjadrila, že od ministra nezaznela žiadna konkrétna odpoveď. Uvidíme časom  ako si ministerstvo zdravotníctva zoberie k srdcu a začne  s realizáciou návrhu viacerých prítomných a to zavedenie pripoistenia, DRG,  marginálnych poplatkov, zabezpečenie minimálnych zdrojov za poistencov štátu na úrovni 4,78%, optimalizáciu lôžok.(Anketa ZN,2011) Uvidíme, kam nás dovedie reforma liekovej politiky a dlho plánované e-Health. 

4. Zoznam použitej literatúry

Anketa ZdN. Zdravotníci vidia situáciu v rezorte čierno, všetci však štrajk nechcú. Odborné fórum. Zdravotnícke noviny. 7.4.2001,s.7.

Hunková M.: Elektronická komunikácia lekárov tak skoro nebude. Pravda 2.3.2011 s.4 http://rs.hostroot.org/vseobecne_inf/denna_tlac/m-clanok.php?hop.

Lekári- špecialisti dodržali svoj štrajk, ale... Aktuality Slovensko, Zdravotnícke noviny 17.marec 2011,s3

Legislatíva v zdravotníctve.http//www.health.gov.sk/?legislatíva-v-zdravotníctve

Lieky účinne a správne. Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. 2008- 2011 www.dôvera.sk/sk/casopis-dovera/dovera-jar-2010/lieky-

Lipták P.: K zrušeniu výmenných lístkov, poskytnutie zdravotnej dokumentácie a odberom biologického materiálu.

Mistríková M.: Sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Právne okienko. Monitor medicíny SLS 1-2/2011;s25-26.ISSN 1338-2551 . EV 4135/10.

Slovenská spoločnosť všeobecného lekára. Diskusia. Lekárov zneisťujú časté a protichodné zmeny legislatívy. Zdravotnícke noviny 10.marec 2011;č.10. roč. XVIILX.ISSN 1335-4477MKBR.

Stano P.: Generický liek a generická substitúcia v legislatíve. ADC Číselník. Dostupné na  http://www.adcc.sk/odbornéčlánky/27/genericky-liek-agenericka.substitúcia-v-legislatáve.html

TASR :Zoznam zdravotníckych zariadení. Výmenné lístky sa od januára majú zrušiť. 18.8.2010 htpp://www.zzz.sk/print

TASR: MF SR vydalo písomné vyzvanie na projekt druhej vlny e-Health. Zoznam zdravotníckych zariadení. 17.6.2010. dostupné na htpp://www.zzz.sk.

Zdravotné zákony. www.ozinfodom.info/index.php­?page=live_pages&menu_id=20&cms_id´ =10

Zmena liekovej politiky prinesie úspory.Zdravotnícke noviny 10.2.2011,s1.

_{5. Zoznam skratiek}

_{ASL                                         Asociácia súkromných lekárov}

_{CAN                                        Kanada}

_{CME                                        Continuing medical education - kredity za sústavné vzdelávanie}

_{CZE                                         Česká republika}

_{DAN                                        Dánsko}

_{EHR                                         Electronic health report – Elektronický zdravotný záznam}

_{ESP                                         Španielsko}

_{EU                                           Európska únia}

_{FIN                                          Fínsko}

_{HUN                                        Maďarsko}

_{IO                                            Indikačné obmedzenie}

_{MZ                                          Ministerstvo zdravotníctva}

_{NED                                        Holandsko}

_{OSN                                        Organizácia spojených národov}

_{POL                                         Poľsko}

_{SLK                                          Slovenská lekárska komora}

_{SPC                                         Súhrn charakteristických  vlastnosti  lieku (Summary of Product Characteritics)}

_{SR                                           Slovenská republika}

_{SRN                                         Spolková republika Nemecko}

_{SWOT                                     analýza organizácie slabých a silných stránok, príležitosti a hrozieb ( Strenghts,                                    Weaknesses, Opportunities, Threats)}

_{USA                                        Spojené štáty americké}

_{ÚDZS                                      Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou}

_{VL                                           Všeobecný lekár}

_{WHO                                       World health organization – Svetová zdravotnícka organizácia}

_{ZS                                           zdravotná starostlivosť}

6. Zoznam niektorých zákonov, vyhlášok a nariadení v zdravotníctve.

Zákony v zdravotníctve.

272/1994             Zákon  o ochrane zdravia 1udí

277/1994             Zákon NR SR o zdravotnej starostlivosti.

98/1995                               Zákon Národnej rady Slovenskej Republiky z 9. marca 1995 o Liečebnom    poriadku.

40/1998                Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č.  455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 220/1996 Z. z. o  reklame.

17/1999              Zákon z 18. januára 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších    predpisov

3/2000                  Zákon zo 7. decembra 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady    Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších  predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.  145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

219/2002             O povolaní lekára, o Slovenskej lekárskej komore, o povolaní zubného lekára,  o Slovenskej komore zubných lekárov

311/2002             O povolaní sestry, o povolaní pôrodnej asistentky, o Slovenskej komore sestier a o zmene a doplnení zákona č. 14/1992 Zb. o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a o Slovenskej komore zubných    technikov

712/2002             Oznámenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa vydáva zoznam zdravotníckych pomôcok uhrádzaných     alebo čiastočne uhrádzaných na základe zdravotného poistenia.

576/2004             O zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním   zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

577/2004             O rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného  zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním  zdravotnej starostlivosti

578/2004             O poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych    pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a  oplnení niektorých zákonov

579/2004             Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých  zákonov.

580/2004             Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.   z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

581/2004             Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a                                    doplnení niektorých zákonov

718/2004             Z. z. zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z.               

719/2004             Z. z. zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z.

720/2004             Z. z. zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.578/2004 Z.z. o   poskytovateľoch zdravotnej   starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o  zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 577/2004 Z.z. o  zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného       zdravotného poistenia a o  úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

2/2005                  Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane   zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

45/2006                Úplné znenie zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach,   o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský  zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame

124/2006             Nový zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o                                                        zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný od 1.7.2006)

270/2007             Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a  zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o   živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a    o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996         Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov

594/2007             Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom  poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o  doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad  zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení   neskorších predpisov

661/2007             Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej  starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o  úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení  neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

284/2008             Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z.z. o záchrannej  zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.   351/2005 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

489/2008             Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a  zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o   živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a  o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996  Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých    zákonov

34/2011                Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných  poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení   niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení  niektorých zákonov

Výnosy  MZ SR    č.09812/2008-OL z 10. Septembra o minimálnych požiadavkách  na personálne   zabezpečenie  a materiálno technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych  nariadení s účinnosťou od 1.11.2008

513/2005             O vydaní výnosu, ktorým sa ustanovuje rozsah údajov z účtu poistenca    poskytovaných zdravotnou poisťovňou príslušnej zdravotnej poisťovni na vyžiadanie.

Nariadenia vlády:

249/1992             O platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších   organizáciách a orgánoch novelizovaná č.158/2002

8/2000                  Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam   zdravotníckych pomôcok uhrádzaných alebo  čiastočne uhrádzaných na   základe zdravotného poistenia v znení nariadenia vlády Slovenskej   republiky č. 488/2000 Z. z.

159/2001             O minimálnych bezpečnostných a zdravotníckych požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.

156/2002             O Odbornej spôsobilosti pracovníkov v zdravotníctve

157/2002             Z.z. o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve

722/2004             Z. z. o výške úhrady poistenca za služby súvisiace s poskytovaním  zdravotnej starostlivosti

742/2004             Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania

743/2004             Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov,    sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných   činností

751/2004             Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej   starostlivosti

752/2004             Z. z., ktorým sa vydávajú indikátory kvality na hodnotenie    poskytovania zdravotnej starostlivosti    

776/2004             Z. z., ktorým sa vydáva katalóg zdravotných výkonov

777/2004             Z. z., ktorým sa vydáva zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné    výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného    zdravotného poistenia

778/2004             Z. z. o výške úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorú uhrádza   zdravotná poisťovňa poskytovateľovi lekárskej služby prvej pomoci

723/2004             Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti postupu pri určovaní štandardnej dávky liečiva a maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú   dávku liečiva

741/2004             Z. z., ktorou sa určujú niektoré podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe

761/2004             Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MZ SR č. 79/1997 o opatreniach na   predchádzanie prenosným ochoreniam v znení vyhlášky MZ SR č. 54/2000

762/2004             Z. z., ktorou sa ustanovujú lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré môže  zdravotná poisťovňa individuálne obstarať pre poistenca

763/2004             Z. z., ktorou sa ustanovujú záväzné štandardy pre zdravotnícku štatistiku

764/2004             Z. z. o náležitostiach žiadosti o vydanie predchádzajúceho súhlasu Úradu pre dohľad     nad zdravotnou starostlivosťou

765/2004             Z. z. o výške úhrady za úkony Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

766/2004             Z. z. o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na vydanie povolenia na    vykonávanie verejného zdravotného poistenia

768/2004             Z. z. o predkladaní údajov z účtovníctva, štatistickej evidencie a ďalších údajov     zdravotnou poisťovňou

69/2004                Z. z. o podrobnostiach o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné     poistenie a o ročnom zúčtovaní poistného na verejné zdravotné poistenie

770/2004             Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych  zariadení

771/2004             Z. z. o forme a náležitostiach pitevného protokolu, o zozname pracovísk, na ktorých        sa vykonávajú pitvy a o požiadavkách na materiálno–technické vybavenie pracovísk,   na ktorých sa vykonávajú pitvy

43/2005                Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o strategických   mapách a akčných plánoch ochrany pred hlukom

44/2005     Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej    č. 40/2002 Z. z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami

65/2005   Z z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády č. 722/2004 Z. z.   výške úhrady poistenca za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej   starostlivosti.

501/2005             Z. z. o liekovej knižke pacienta.

669/2006             Oznámenie ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o    opatrenia , ktorým sa vydáva zoznam dietetických potravín plne uhrádzaných   alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia

582/2008  Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti   technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zdravotníckych pomôcok

635/2008   Osnamenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o   opatrenia , ktorým sa vydáva Zoznam zdravotníckych pomôcok plne     uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného    poistenia.

637/2008 Oznámenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o    opatrenia, ktorým sa vydáva Zoznam liečiv a liekov plne uhrádzaných alebo    čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia.

296/2010             Nariadenie vlády o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho  povolania     a spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, Toto nariadenie ruší   nariadenie vlády SR č742/2004 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho  povolania v znení nariadenia vlády SR č 324/2006 Z.z a nariadenie vlády SR     č.590/2006 Z.z. a nariadenie 322/2006 Z.z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania  zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializovaných odborov a sústave  certifikovaných pracovných činnosti v znení nariadenia vlády SR č. 586/2006 Z.z.   211/2007 Z.z. a č.478/2007 Z.z.

Vyhlášky        32/1965        O odškodnení bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia  novelizované 84/1967 Zb,                   78/1981 Zb.,47/1995 Z.z. 19/1999 Z.z.

572/2008             Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa      vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 542/2006 Z. z.   podrobnostiach vyhotovenia tlačív určených na predpisovanie liekov a   zdravotníckych pomôcok, o grafických prvkoch a údajoch týchto tlačív a o ich   predajných miestach

148/2009     Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa  vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 239/2004 Z. z. o   požiadavkách na klinické skúšanie a správnu klinickú prax

74/2010    Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zásielkovom výdaji liekov a zdravotníckych pomôcok