Teória
a prax niektorých právnych predpisov v zdravotníctve
alebo pohľad
zdravotníka na možnosti a realitu plnenia zákonov v súčasnom
zdravotníctve v SR. (november 2011)
1. Úvod.
2. Jadro.
2.1. Tvorcovia a
schvalovatelia zákonov v zdravotníctve.
2.2. Nariadenia
a zákony Ministerstva zdravotníctva
2.2.1.
Indikačné obmedzenia
2.2.2
Odporúčania obvodného lekára k špecialistovi
v zákonnej úprave.
2.3.
Zákonné povinnosti zdravotníckeho pracovníka
2.3.1
Sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov
a kontrola vzdelania lekárov.
2.3.2.Etický
kódex zdravotníckeho pracovníka
2.4. Elektronické
zdravotníctvo
2.5. Návrhy na aktuálne
zmeny v zdravotníctve s
právnou úpravou.
2.5.1.
Predpisovanie generickej substitúcie chemického názvu lieku.
2.5.2.
Ochranný limit na doplatky liekov
3. Záver.
4. Zoznam
použitej literatúry.
5. Zoznam
skratiek.
6. Zoznam niektorých zákonov, vyhlášok
a nariadení v zdravotníctve.
1.Úvod
Záujem
o zdravie ľudí a rozvoj zdravotného systému je veľký nielen zo strany
odbornej verejnosti ale aj zo strany spoločnosti, štátu a jeho riadiacich
zložiek. Ústava Slovenskej republiky
garantuje právo na ochranu zdravia
a hlavne na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu zákonov.
Ústavou priznané právo kladie na štát povinnosť zabezpečiť možnosť tohto práva.
Slovenská republika je viazaná medzinárodnými zmluvami a dohodami
o ochrane ľudských práv a slobôd. Pri zohľadňovaní stavu zdravotníckeho systému
a zabezpečení ďalšieho rozvoja
a kvality poskytovania
zdravotnej starostlivosti predkladá Ministerstvo zdravotníctva zdravotnícke zákony vláde. Nie všetky
schválené zákony priniesli pozitívum pre zdravotníctvo a zlepšenie
zdravotného stavu, či poskytovania zdravotníckych služieb. Niektoré zákony či
nariadenia vlády priniesli chaos, šikanovanie pre pacientov či nelogické
rozhodnutia od zeleného stola. Často krát pri schvaľovaní zákonov sa snaží
vláda porovnávať sa s vyspelými krajinami Európy, avšak naše postavenie
postkomunistickej krajiny prináša mnohé odlišnosti a špecifická pre túto
krajinu a spoločnosť. Práve tie sa musia premietnuť do dôležitých
rozhodnutí o právnom konaní v zdravotníctve. Je normálne, že zdravotníctvo
je veľmi sledované celou spoločnosťou. Denne sa hovorí o problémoch
s liekmi, o distribútoroch liekov a farmaceutických firmách,
o nemocniciach a ich platobnej neschopnosti, o poskytovateľoch
a ich nízkych platoch , tvorbe zisku v zdravotných poisťovniach
o nespokojných pacientoch s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
o podhodnotení práce zdravotných sestier a ich nedostatku. Pritom
málokto vie ako to presne v zdravotníctve funguje a že všetko so všetkým
súvisí. Vo svojej práci chcem poukázať na niektoré poznatky z praxe
pri nutnosti dodržiavania zákonov, ktoré nie sú stavané pre naše zdravotníctvo
a vzniku rôznych chaotických situácii, keď pravá ruka nevie čo robí ľavá,
alebo zlú eventuálne jednosmernú
komunikáciu medzi regulátormi zdravotníctva a poskytovateľmi zdravotnej
starostlivosti a v konečnom dôsledku pacientom ako konečným
spotrebiteľom.
2.Jadro
2.1. Tvorcovia a schvaľovatelia
zákonov v zdravotníctve.
Základ pre
formulovanie rozvoja zdravotnej starostlivosti sú dohody, smernice, nariadenia,
deklarácie, odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie(WHO), OSN, Európskej
komisie. Súlad s právom Európske únie zjednocuje štandardy ochrany
a podpory zdravia. Veľmi dôležitá je Dohoda na ochranu ľudských práv
a dôstojnosti ľudskej bytosti pri aplikácii medicíny a biológie ,
dokument WHO „ Zdravie pre všetkých
v 21 storočí, Ľubľanská charta, Pražská deklarácia ministrov zdravotníctva
EU a pristupujúcich štátov. Vstupom do EU musí naša vláda prispôsobovať
svoje rozhodnutia možnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti aj pre občanov
ostatných členských štátov a z toho vyplýva konfrontácia so
zdravotnými systémami ekonomicky vyspelejších krajín EU.
Aby systém správne fungoval, musí štát zabezpečiť:
-
Tvorbu v medziach
ústavy na realizáciu ústavného práva na
bezplatnú starostlivosť v rozsahu, ktoré ustanoví zákon.
-
Vytváranie legislatívneho prostredia v medziach ústavy
a medzinárodných dohôd a zmlúv.
-
Kontrolu dodržiavania tejto legislatívy a aktívny podiel na
napĺňaní príslušných zákonov, vyhlášok.
-
Korigovanie legislatívneho prostredia, pokiaľ je to nevyhnutné.
2.2. Nariadenia
a zákony Ministerstva zdravotníctva
2.2.1.Indikačné obmedzenia.
Lekárov
a zdravotné poisťovne by mal spájať záujem o zabezpečenie čo
najlepšej zdravotnej starostlivosti a služieb pre pacienta. K tomu
patrí aj liečba v súlade s celosvetovými postupmi a platnou
legislatívou. Jedným z predpisov sú takzvané indikačné obmedzenia (IO),
ktoré vydáva MZ SR. Síce poisťovňa Dôvera tvrdí, že vznikajú na základe najlepšej praxe
a poznatkov (www.dôvera), ale mnohokrát znenie indikačných obmedzení nie
je v súlade so súhrnom charakteristických vlastností lieku (SPC). Presný
obsah a poradie charakteristík lieku sú uzákonené v zákone 545/2006
Z.z. §26.
Štátny ústav pre
kontrolu liečiv(ŠÚKL) je podľa zákona 140/1998 Z.z. a jeho novelizácii z roku
2011 orgánom štátnej správy, ktorá zabezpečuje štátny dozor a vykonáva
inšpekciu aj nad správnou klinickou praxou. Jej súčasťou je vydávanie
rozhodnutí o registrácii humánnych liekov a vydávanie takzvaných SPC.
Európska lieková agentúra (EMEA) schvaľuje nové lieky a lieky vyrobené
biotechnologicky. Rieši problém
bezpečností liekov a jej
rozhodnutia sú pre členské štáty EU záväzné.
Indikačné obmedzenia často krát z mojej praxe obmedzujú ambulantných ale
nie nemocničných lekárov pri
predpisovaní najlepšej a najmodernejšej liečby pre pacienta
v prípade, že ju potrebuje. Aktualizované IO sa zverejňujú každý štvrtok
vo vestníku MZ SR vo forme opatrení, ktorým sa vydáva zoznam dietetických
potravín, zdravotníckych pomôcok, liečiv a liekov plne alebo čiastočne
uhrádzaných na základe verejného poistenia, pričom v časti B toho zoznamu
sú zoradené lieky, ktorých sa indikačné obmedzenia týkajú podľa ATC skupín
a účinných látok. Kto stanovuje indikačné obmedzenia liekov? Odborníci
lekári s medicínskym vzdelaním alebo
úradníci od zeleného stola? Podľa poisťovne Dôvera tieto opatrenia majú
charakter všeobecne záväzného právneho predpisu a je povinnosťou lekára
ich dodržiavať a povinnosťou ZP ich sledovať pri revíznej činnosti.(Lieky
účinne a správne,2011) Ale čo je po právnej stránke prednejšie? Je to
nariadenie MZ SR na indikačné obmedzenie
prespkripcie lieku pri tých ktorých diagnózach alebo je prednejšie
stanovisko EMEA a ŠÚKL-u o súhrne charakteristických
vlastností lieku? Z dôvodu
indikačných obmedzení je na Slovensku liečených v súlade so zákonom nízke
percento pacientov. Indikačné obmedzenie je zavedené MZ SR s cieľom
šetrenia finančných zdrojov z verejného poistenia a racionálneho
využívania týchto zdrojov a to aj za cenu neposkytnutia liečebnej starostlivosti všetkých pacientom
podľa najnovších vedomostí a medicínskych postupov. Čiže je tu rozpor
medzi medicínskymi znalosťami lekára, lege artis liečbou
a opatreniami MZ SR a poisťovne, pretože SPC založené na EBM ( medicíne založenej na
dôkazoch) je jediná právna norma, ktorej sa má lekár pridržiavať. Alebo sa má
zaviesť na odborných podujatiach pri prezentáciach lieku aj oznámenie, že
indikácie prespkripcie nie sú
v súlade s SPC? Verím, že snáď v rámci šetrenia finančných
prostriedkov z verejného poistenia sa nebudú v budúcnosti zavádzať
chaotické rozhodnutia obmedzujúce liečbu pacientov podľa indikácii, rozhodnutí
EMEA a ŠÚKL-u
a najmodernejších medicínskych vedomostí a začnú sa financie
správne alokovať a nie šetriť na chorobe pacienta.
2.2.2 Odporúčania obvodného lekára
k špecialistovi v zákonnej úprave.
Zákon 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti
zákonom § 12 ods. 13 , ktorým sa zaviedli odporúčania všeobecných lekárov: „ Špecializovaná ambulantná starostlivosť
podľa § 7 ods. 1 písm. a) bodu 3 uhrádzaná zo zdrojov verejného zdravotného
poistenia sa poskytuje na základe odporúčania všeobecného lekára. Odporúčanie
všeobecného lekára sa nevyžaduje do 24 hodín od vzniku úrazu alebo inej náhlej
zmeny zdravotného stavu osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, a
v prípade dispenzarizácie.“
Ale podľa výkladu
právnika sa text zákona nezmieňuje o
výmenných lístkoch, ale o odporúčaniach. Písomná forma odporúčania je
akýsi zamlčaný predpoklad zákonodarcu, ktorý to však zabudol explicitne uviesť.
Vo svojom výklade ministerstvo automaticky predpokladá, že odporúčanie je
písomný dokument. Domnievam sa, že odporúčanie
môže mať podľa platnej dikcie zákona aj inú, napr. ústnu či telefonickú formu
(tá sa však ťažšie dokazuje v prípade preukazovania opodstatnenosti
nároku na úhradu poskytnutej starostlivosti v prípade revízie zo strany
zdravotnej poisťovne. (Szalay)
Novelizáciou zákona 576/2004 Z. z. a to z. č.662/2007 Z. z. v
ustanovení § 12 ods.13 sa okresal počet situácii, kedy je potrebné mať výmenný
lístok a to pri návšteve
gynekológa, stomatológa, psychiatra a oftalmológa ako aj pri následnej
návšteve – kontrole v súvislosti s tou istou diagnózou, pri
dispenzárnej starostlivosti, t.j. pri pravidelných kontrolách v presne
stanovených časových intervaloch pri chronických ochoreniach a pri akútnom
stave. Paradoxom je, že lekár nikdy dopredu nevie, či skutočne ide
u pacienta o akútny stav až do doby, kým ho nevyšetrí. A čo
s tým pacientom, u ktorého lekár zistí, že to nie je akútny stav?
Pošle ho
pre výmenný lístok k praktickému lekárovi? Z praxe vieme, že
takýto pacient výmenný lístok prinesie vo výnimočnom prípade. A čo
s pacientom, ktorého lekár nevyšetrí , lebo si zdravotná sestra myslí, že to nie je akútny stav, pacienta
nepustí k lekárovi a u pacienta skutočne išlo o akútny
stav? Kto sa berie na zodpovednosť v tomto prípade?
Ale máme tu možnosť ako obísť zákon, lebo zákon o zdravotnej starostlivosti na
žiadnom mieste nedefinuje „náhlu
zmenu zdravotného stavu“. Ide o pojem, ktorý svojou
arbitrárnosťou umožňuje pacientom i špecialistom obchádzať povinnosť
odporúčaní. Stačí akúkoľvek zmenu v zdravotnom stave za posledných 24 hodín
označiť za „náhlu“ a nech niekto prebrať dôkazné bremeno a preukáže, že to tak
nebolo... Hoci ministerstvo sa pokúša ohraničiť náhlu zmenu zdravotného stavu
pojmami ako neodkladná či urgentná starostlivosť, jasná odpoveď z toho
nevyplýva. (Szalay )
Zákonné
stanovenie povinnosti odporúčaní pre špecialistu nepriniesol
žiadaný efekt. „Výmennými
lístkami“ sa mala koncentrovať zdravotná starostlivosť na všeobecného lekára, kde práve praktický
lekár mal vyšetriť pacienta
a rozhodnúť na aké doplnkové
špecializované vyšetrenie má pacient ešte ísť. Pacient mal byť kompletne vyšetrený práve na obvodnom
stredisku a iba v prípade, keď je potrebná konzultácia
u špecialistu, má byť pacient odoslaný s odporúčaním a všetkými
nálezmi k špecialistovi. Objednať
u špecialistu môže všeobecný lekár napríklad telefonicky, alebo mailom či
faxom. Prečo to nikdy žiaden praktický lekár nevyužil? Prax je na sto honov
vzdialená tomuto plánovanému ideálu. Z výmenných lístkov sa stala šikana
pre pacientov, ktorí museli vystáť hodiny pred ambulanciou všeobecného lekára
len preto, aby mu zdravotná sestra vypísala lístok k odborníkovi, lebo
špecialista pacienta podľa zákona nemohol vyšetriť bez kúska papiera, na ktorom
bolo väčšinou napísané iba meno pacienta, jeho rodné číslo a krátka
vetička v znení: “prosím o odborné vyšetrenie“. Mnohokrát sa stávalo,
že výmenné lístky boli zdrapy papiera
vytrhnuté z reklamných materiálov farmaceutických firiem a mali
ďaleko od právnej formy pravého odporúčania.
Novela zákona 576/2004 Z.z. O rozsahu
zdravotnej starostlivosti od 1. apríla 2011 zrušila §7 ods.1 písmen. a) bodu 3,
kde špecializovaná zdravotná starostlivosť bola uhrádzaná zo zdrojov verejného
zdravotného poistenia na základe odporúčania všeobecného lekára. Je tomu tak aj
z dôvodu plánovaného elektronického
objednávania pacientov v rámci e-Health? Podľa Petra Liptáka , predsedu
Asociácie všeobecných lekárov, nie je možné vydať na žiadosť pacienta do rúk
jeho zdravotný záznam za účelom návštevy špecialistu podľa jeho vlastného
výberu. Všeobecný lekár (VL) poskytuje výpis zo zdravotnej dokumentácie (nie
zdravotnú dokumentáciu) iba pacientom, u ktorých sám indikoval vyšetrenie
u špecialistu( Lipták, 2001) V prípade, že sa sám pacient rozhodne
ísť k špecialistovi, môžu nastať kuriózne situácie, kedy ho špecialista môže
odmietnuť, ak nejde o akútne ochorenie, alebo ho vyšetrí ale bez
relevatných údajov o zdravotnom stave pacienta, čo je práve na škodu
samotného pacienta, kde zatajenie alebo nevedomosť o niektorých jeho
údajoch môže viesť k poškodeniu zdravotného stavu pacienta.
„Výmenné lístky“
sú ukážkou vydávania zákonov, kde až prax a životné situácie ukážu
neopodstatnenosť zavádzania prísnych regulačných zákonných metód
s prvotným cieľom ušetriť finančné prostriedky na poskytovanie
špecializovanej zdravotnej starostlivosti ale s následkom skôr zavádzania
zmätku v ambulanciách lekára
a šikanovania pacientov. Škoda, že pri tvorbe zákona chýbala
konštruktívna debata medzi regulačnými orgánmi
na jednej strane a zdravotníkmi a pacientmi na druhej strane.
2.3. Zákonné
povinnosti zdravotníckeho pracovníka
Poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo
držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný
dodržiavať platnú legislatívu v zmysle nasledujúcich povinností:
- poskytnúť bez
zbytočného odkladu každej osobe neodkladnú zdravotnú starostlivosť a na
pokyn operačného strediska záchrannej zdravotnej služby poskytnúť
súčinnosť poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby,
- bez zbytočného
odkladu prevziať osobu od poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby, ak
ide o poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti,
3. 3. povoliť osobám oprávneným
na výkon kontrolnej činnosti vstup do zdravotníckeho zariadenia, poskytnúť im
požadované informácie a súčinnosť potrebnú na výkon kontrolnej činnosti a
zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon kontrolnej činnosti.
- prevádzkovať
zdravotnícke zariadenie v súlade s požiadavkami na jeho personálne
zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie,
- viditeľne označiť
druh zdravotníckeho zariadenia, jeho odborné zameranie, obchodné meno alebo
meno a priezvisko držiteľa povolenia, právnická osoba je povinná uviesť aj
meno a priezvisko odborného zástupcu, a ak má určeného náhradného
odborného zástupcu, meno a priezvisko náhradného odborného zástupcu;
označenie musí byť v štátnom jazyku,
- umiestniť na
viditeľnom mieste zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými má uzatvorenú
zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
- poskytnúť osobe,
ktorej poskytuje zdravotnú starostlivosť, v písomnej forme zoznam
zdravotných poisťovní, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, a cenník zdravotných výkonov uskutočňovaných na
žiadosť takejto osoby, ak jej poskytuje zdravotnú starostlivosť na inom
mieste ako v zdravotníckom zariadení,
- umiestniť na
viditeľnom mieste cenník zdravotných výkonov uskutočňovaných na žiadosť
osoby,
- informovať vopred
osobu, jej zákonného zástupcu alebo osobu blízku o rozsahu a podmienkach
ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti a o tom, či má uzatvorenú
zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, v
ktorej je táto osoba verejne zdravotne poistená,
- bezodkladne písomne
informovať osobu o odstúpení od dohody o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti a o dôvodoch odstúpenia od tejto dohody,
- zabezpečiť
zastupovanie v rozsahu povolenia počas dočasnej neprítomnosti a súčasne na
viditeľnom mieste bezodkladne uviesť poskytovateľa, ktorý vykonáva
zastupovanie a túto skutočnosť oznámiť príslušnému samosprávnemu kraju;
uvedené sa nevzťahuje na poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti,
- zabezpečiť
zastupovanie v rozsahu licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
počas dočasnej neprítomnosti a súčasne bezodkladne informovať osobu,
ktorej poskytuje zdravotnú starostlivosť, o tom, kto vykonáva
zastupovanie,
- oznámiť spôsobom v
mieste obvyklým dočasné pozastavenie alebo skončenie poskytovania
zdravotnej starostlivosti,
- viesť zdravotnú
dokumentáciu,
- spracúvať,
poskytovať a sprístupňovať údaje zo zdravotnej dokumentácie,
- zabezpečiť a
uchovávať zdravotnú dokumentáciu a dodržať postup pri jej odovzdaní a
prevzatí do úschovy,
- vydať osobe doklad o
výške úhrady, ktorú uhrádza osoba za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a
doklad o výške úhrady za poskytnuté služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti,
- poskytovať
ministerstvu zdravotníctva údaje,
- povoliť orgánu
príslušnému na výkon dozoru vstup do zdravotníckeho zariadenia, poskytnúť
mu požadované informácie a súčinnosť potrebnú na výkon dozoru a zdržať sa
konania, ktoré by mohlo mariť výkon dozoru,
- poskytnúť komore na účely výkonu dozoru požadované informácie a
súčinnosť potrebnú na výkon dozoru a zdržať sa konania, ktoré by mohlo
mariť výkon dozoru,
- predpisovať lieky a
zdravotnícke pomôcky,
- uzavrieť zmluvu o
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú osobám v súvislosti s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti; poistenie musí trvať po celý čas, počas ktorého
je poskytovateľ oprávnený poskytovať zdravotnú starostlivosť,
- zabezpečiť zber
údajov potrebných na určenie indikátorov kvality,
- poskytovať
zdravotnej poisťovni, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, údaje o jej poistencoch potrebné na určenie
indikátorov kvality,
- vydať pri poskytnutí
špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti rovnopis
potvrdenia o rozsahu poskytnutých zdravotných výkonov, ich cene a výške
spoluúčasti osobe, ktorej sa taká zdravotná starostlivosť poskytla, alebo
jej zákonnému zástupcovi,
- vykonávať lekársku
službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ak ide o
poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť v
špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore
pediatria a poskytovateľa, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku
ambulantnú starostlivosť,
- vykonávať prehliadky
mŕtvych tiel a nariaďovať pitvy na základe písomného poverenia vydaného
úradom pre dohľad,
- uzatvoriť zmluvu o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti s príslušnou zdravotnou poisťovňou,
ak ide o poskytovateľa všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti,
ktorý má uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej
starostlivosti najmenej s jedným poistencom zdravotnej poisťovne a
poskytuje zdravotnú starostlivosť plne uhrádzanú alebo čiastočne uhrádzanú
na základe verejného zdravotného poistenia,
- bezodkladne písomne informovať
o schválení a potvrdení ordinačných hodín úrad pre dohľad a zdravotnú
poisťovňu, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, ak ide o zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poskytuje
ambulantná zdravotná starostlivosť,
- umiestniť na viditeľnom mieste ordinačné hodiny schválené a potvrdené
samosprávnym krajom, ak ide o zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa
poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, a schválené ordinačné hodiny
aj dodržiavať
- preukázať sa osobe,
ktorej poskytuje zdravotnú starostlivosť, licenciou na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe, ak jej poskytuje zdravotnú starostlivosť na inom
mieste ako v zdravotníckom zariadení,
- vyžiadať si od
zdravotnej poisťovne potvrdenie skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú
starostlivosť pri poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti,
- osobe, ktorá
nezaplatila príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné za tri
mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné alebo úhradu
za zdravotnú starostlivosť,
- osobe, ktorá nemá
podanú prihlášku a
- osobe, s ktorej
príslušnou zdravotnou poisťovňou nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti,
- oznamovať k
poslednému dňu v kalendárnom mesiaci zdravotnej poisťovni, s ktorou má
uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, vykonané
preventívne prehliadky v odbore zubné lekárstvo a preventívne prehliadky v
odbore telovýchovné lekárstvo; oznámenie musí mať písomnú formu a musí byť
podpísané osobou, ktorej sa preventívna prehliadka poskytla, alebo jej
zákonným zástupcom,
- dodržiavať poradie
poistencov v zozname poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej
starostlivosti, ak taký zoznam zdravotná poisťovňa vytvorila,
- oznamovať príslušnej
zdravotnej poisťovni k poslednému dňu v kalendárnom mesiaci na tlačive
predpísanom úradom pre dohľad,
- každé poskytnutie
zdravotnej starostlivosti osobe v dôsledku porušenia liečebného režimu
alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky,
- úraz alebo iné
poškodenie zdravia, v súvislosti s ktorým poskytol osobe zdravotnú
starostlivosť, pri dôvodnom podozrení, že k úrazu alebo k inému
poškodeniu zdravia došlo zavineným protiprávnym konaním tretej osoby;
smrteľné úrazy, ťažké úrazy, hromadné úrazy a choroby z povolania je
poskytovateľ povinný oznamovať všetky bez výnimky,
336.
poskytovať bez meškania prvú pomoc každej osobe, ak by bez takejto pomoci
bol ohrozený jej život alebo bolo ohrozené jej zdravie, a ak je to nevyhnutné,
zabezpečiť podľa potreby ďalšiu odbornú zdravotnú starostlivosť,
337.
sústavne sa vzdelávať,
338.
oznámiť údaje na zápis do registra, oznamovať zmenu údajov a predkladať
doklady o zmene údajov,
339.
riadne a včas platiť poplatok za priebežnú aktualizáciu registra,
440.
vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom,
441.
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti
s výkonom svojho povolania.
42. Povinnosti mlčanlivosti
môže zdravotníckeho pracovníka zbaviť iba osoba, ktorej sa skutočnosti týkajú,
alebo orgán príslušný na vydanie povolenia, a to na žiadosť orgánov činných v
trestnom konaní a súdov. Povinná mlčanlivosť sa neporuší postúpením
zdravotnej dokumentácie medzi lekármi poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť,
ako aj v ďalších prípadoch ustanovených
osobitným predpisom.
Povinná mlčanlivosť sa neporuší ani informovaním:
Povinná mlčanlivosť sa neporuší ani informovaním:
·
zdravotníckeho pracovníka, ak rozsah poskytovanej informácie nepresahuje
rámec informácií, ktoré zdravotnícky pracovník nevyhnutne potrebuje na riadne
plnenie úloh pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
·
členov a pracovníkov komôr pri vykonávaní tých právomocí a v takom rozsahu,
ktoré im priznáva tento zákon.
·
Povinnosť oznamovať určité skutočnosti uložené zdravotníckemu pracovníkovi
osobitnými predpismi týmto nie je dotknutá. Ten, komu sa skutočnosti oznamujú,
je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť.
2.3. 1. Sústavné vzdelávanie
zdravotníckych pracovníkov a kontrola
vzdelania lekárov.
Sústavné
vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov upravujú:
-zákon č 578/2004 o poskytovateľoch ZS, zmenený a doplnený 18-timi zákonmi (posledná
verzia nov.z č.133/2010 Z.z.),
- nariadenie vlády č.296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti,
- vyhláška MZ SR č.366/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov
o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávanie zdravotníckych
pracovníkov.
Sústavné vzdelávanie
je priebežné obnovovanie, udržanie a získanie odbornej spôsobilosti v súlade
s rozvojom príslušných odborov po celý čas výkonu zdravotníckeho
povolania.
Sústavné
vzdelávanie zabezpečuje zamestnávateľ, odborové spoločnosti SLS, SLK , kde je
zdravotník registrovaný. Vzdelávanie sa uskutočňuje v akreditovaných
študijných programoch alebo
neakreditovaných jednorazových aktivít.
MZ SR je povinné podľa §40, odsek 21 zákona 133/2010 Z.z. uverejňovať
a aktualizovať zoznam vzdelávacích ustanovizní, ktoré uskutočňujú
akreditovaný program. Hodnotenie vykonáva SLK príslušná na vedenie registra
a výsledky zasiela písomne do troch mesiacov od vykonania hodnotenia hodnotenému
zdravotníckemu pracovníkovi, ÚDZS,
zamestnávateľovi, orgánu príslušnému na vydanie povolenia a živnostenskému
úradu. Lekár musí dosiahnuť predpísaný
počet kreditov a to 50 za rok
a 250 za hodnotiace obdobie 5
rokov. Ak má lekár viac špecializácii alebo odborných spôsobilostí,
certifikovaných činností , musí získavať kredity za každú činnosť zvlášť, teda má nevýhodu oproti lekárom
s jednou odbornosťou. Ak zdravotník
nesplní potrebný počet kreditov v hodnotiacom období a v čase 6
mesiacov od ukončenia tohto obdobia si nedoplní
počet kreditov, dostane podľa zákona 34/2011 pokutu od SLK vo výške 663€. Získať
taký počet kreditov je pre zamestnaného lekára náročne na čas, finančné
prostriedky a odlúčenie od rodiny v čase vzdelávania.
Pomocnú ruku pri
vzdelávaní poskytujú farmaceutické firmy, ktoré organizačne, finančne ale aj po odbornej medicínskej stránke vedia suplovať činnosť
SLK. Účasť zdravotníckeho pracovníka na odborno-vedeckom podujatí, ktoré je
sponzorované farmaceutickou firmou s prezentáciou farmaceutického výrobku
sa nepovažuje za sústavné vzdelávanie. Obviňovanie lekárov z prepojenia na
farmaceutické firmy sú iba chabé a zavádzajúce argumenty. Zdravotníci sú
dlhodobo nedofinancovaní a štát ich chce zbaviť aj posledných výhod
a to možnosti podpôr na vzdelanie. Prečo farmaceutické firmy musia
suplovať štát pri plnení zákonnej povinnosti
pri zbieraní CME kreditov?. Iba vďaka finančnej podpory farmaceutických
firiem si lekár môže splniť zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona 578/2004 §56 o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, vyhlášky MZ SR č.366/2005 Z.z. o kritériách a spôsobe
hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a smerníc SLK
o sústavnom vzdelávaní
a usmernenie Rady SLK z 9.12.2008 novelizovanou 3.9.2009
a 24.8.2010 podľa ktorých je lekár povinný sa sústavne vzdelávať, zbierať
kredity, je povinný o svojich
aktivitách viesť záznamy s dokladmi o ich absolvovaní, predkladať ich
na kontrolu. V zákone nie je určené, kto má financovať takéto náročné školenia a garantujeme, že vôbec nie sú lacné.
Zároveň firma, ktorá chce organizovať odbornú akciu a získať pre
zdravotníkov potvrdenie o účasti s počtom CME za 1 hodinu akcie 1
CME, musí SLK zaplatiť za každý
certifikát 1,66€ . Celková organizácia
takejto akcie je po každej stránke
nie ľahká záležitosť, ale v konečnom dôsledku je prínosom pre SLK
ako aj pre zdravotníkov. Prečo potom
odmieta MZ a SLK eventuálne celá spoločnosť takéto odborné aktivity
farmaceutických firiem? Závery usmernenia Rady SLK boli
vydané v decembri 2008 s následnými novelizáciami. SLK začala
kontrolovať účasť na odborných podujatiach spiatočne od roku 2006 a kontrolu vykonávajú čisto
elektronickou formou neprijateľnou pre niektorých lekárov. Nie je tu protichodne
konanie stavovskej organizácie proti svojím členom, kedy sa stanovujú
jednostranné podmienky za pochodu, spiatočne a bez komunikácie
s členmi?
2.3.2.Etický
kódex zdravotníckeho pracovníka
Príloha č. 4 zákona
NR SR č. 578/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov hovorí :
Poslaním zdravotníckeho pracovníka
je vykonávať zdravotnícke povolanie svedomito, statočne, s hlbokým
ľudským vzťahom k človeku, v súlade s právnymi predpismi,
s dostupnými poznatkami lekárskych vied a biomedicínskymi vedami
a s prihliadnutím na technické a vecné vybavenie zdravotníckeho
zariadenia, v ktorom poskytuje zdravotnú starostlivosť.
Všeobecné povinnosti zdravotníckeho pracovníka
1. Stavovskou povinnosťou zdravotníckeho
pracovníka je profesionálna starostlivosť o zdravie jednotlivca a spoločnosti
v súlade so zásadami ľudskosti, v duchu úcty k ľudskému životu
od jeho počiatku až do konca s rešpektovaním dôstojnosti
ľudského jedinca.
2. Povinnosťou zdravotníckeho pracovníka
je zachovávať život, chrániť, podporovať a obnovovať zdravie,
predchádzať chorobám, mierniť utrpenie bez ohľadu na národnosť, rasu,
vierovyznanie, sexuálnu orientáciu, politickú príslušnosť, spoločenské postavenie,
morálnu či rozumovú úroveň a povesť pacienta
3.
Zdravotnícky pracovník pri výkone svojho povolania postupuje v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
4. Povinnosťou zdravotníckeho pracovníka
je byť za všetkých okolností vo svojich profesionálnych
rozhodnutiach nezávislý, zodpovedný a spoľahlivý.
5. Zdravotnícky pracovník pomáha pacientom
uplatňovať právo slobodného výberu zdravotníckeho pracovníka.
Zdravotnícky pracovník a výkon jeho
povolania
1. Zdravotnícky pracovník v rámci
svojej odbornej spôsobilosti a kompetencie vykonáva preventívne výkony,
diagnostické výkony, liečebné výkony spôsobom zodpovedajúcim súčasným poznatkom
vedy.
2. Zdravotnícky pracovník plní svoje povinnosti aj v situáciách verejného ohrozenia a pri katastrofách prírodnej alebo inej povahy
2. Zdravotnícky pracovník plní svoje povinnosti aj v situáciách verejného ohrozenia a pri katastrofách prírodnej alebo inej povahy
3. Od zdravotníckeho pracovníka
nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho
svedomiu, okrem prípadov na ochranu života, zdravia alebo práv pacienta.
4. Zdravotnícky pracovník nesmie
predpisovať a podávať lieky, od ktorých vzniká závislosť, alebo také
lieky, ktoré majú účinky dopingu, na iné ako liečebné účely.
5. Zdravotnícky pracovník
u nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich zmierňuje bolesť, rešpektuje
ľudskú dôstojnosť, priania pacienta v súlade s právnymi predpismi
a zmierňuje utrpenie. Eutanázia a asistované suicídium sú
neprípustné.
6. Zdravotnícky pracovník, ktorý vykonáva
povolanie, je povinný dbať o svoj odborný rast a sústavne
sa vzdelávať.
7. Zdravotnícky pracovník je povinný pri výkone povolania primerane chrániť zdravotnú dokumentáciu pred neoprávnenou zmenou, zničením alebo zneužitím.
7. Zdravotnícky pracovník je povinný pri výkone povolania primerane chrániť zdravotnú dokumentáciu pred neoprávnenou zmenou, zničením alebo zneužitím.
8. Zdravotnícky pracovník nesmie sám alebo
po dohovore s inými ordinovať neúčelné diagnostické, liečebné a
iné výkony.
9. Pri predpisovaní a odporúčaní
liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín
sa zdravotnícky pracovník nesmie riadiť komerčnými hľadiskami, ale výlučne
poznatkami lekárskej vedy, profesionálnym úsudkom, svojím svedomím
a potrebou pacienta.
10. Zdravotnícky pracovník sa môže zúčastňovať
na prezentácii odborných zdravotníckych tém na verejnosti,
v tlači, rozhlase a televízii a na diskusii k nim
11. Zdravotnícky pracovník nemôže používať
nedôstojné praktiky smerujúce k rozšíreniu počtu pacientov.
Je zakázané takéto aktivity iniciovať prostredníctvom druhých osôb.
Reklama a inzercia súkromnej praxe, zdravotníckych zariadení
a používaných diagnostických a liečebných metód sú povolené. Reklama
musí byť pravdivá, striedma, výsostne informujúca a nesmie mať znaky
nekalej súťaže. Text reklamy a jej zverejnenie nesmú znížiť vážnosť
povolania zdravotníckeho pracovníka.
12. Zdravotnícky pracovník si musí
byť vedomý svojho postavenia, svojej úlohy v spoločnosti a svojho
vplyvu na okolie.
Zdravotnícky pracovník a pacient
1. Zdravotnícky pracovník si vo vzťahu k pacientovi plní svoje profesionálne povinnosti.
2. Zdravotnícky pracovník sa k pacientovi správa korektne, s pochopením, s rešpektovaním intimity a trpezlivosťou a nezníži sa k hrubému alebo nemravnému konaniu. Zdravotnícky pracovník rešpektuje pacienta ako rovnocenného partnera so všetkými občianskymi právami i povinnosťami vrátane zodpovednosti za svoje zdravie.
3. Zdravotnícky pracovník nesmie pomáhať
porušovaniu cti a dôstojnosti človeka alebo sa na ňom zúčastňovať.
Každý zdravotnícky pracovník je povinný oznámiť príslušným orgánom
podozrenie z hrubého alebo krutého zaobchádzania a týrania pacienta,
a to najmä maloletej osoby a osoby zbavenej spôsobilosti
na právne úkony.
4. Zdravotnícky pracovník je povinný
v rozsahu svojich kompetencií zrozumiteľným spôsobom poučiť pacienta alebo
jeho zákonného zástupcu o charaktere ochorenia, zamýšľaných diagnostických
a liečebných postupoch vrátane rizík o uvažovanej prognóze a o
ďalších dôležitých okolnostiach, ktoré môžu nastať v priebehu diagnostiky
a liečby.
5. Zdravotnícky pracovník je povinný
získať informovaný súhlas pacienta, jeho zákonného zástupcu alebo
splnomocneného zástupcu pred poskytnutím nezvratného zdravotníckeho výkonu.
6. Zdravotnícky pracovník nijakým spôsobom
nesmie zneužiť dôveru a závislosť pacienta. Všetky informácie získané pri
výkone povolania sú dôverné počas života pacienta, ako aj po jeho smrti.
Vzťahy medzi zdravotníckymi pracovníkmi
1. Základom vzťahov medzi zdravotníckymi pracovníkmi je vzájomné uznávanie jednotlivých zdravotníckych profesií, čestné, slušné a spoločensky korektné správanie spolu s kritickou náročnosťou, rešpektovaním kompetencií a priznaním práva na odlišný názor.
2. Zdravotnícki pracovníci, ktorí súčasne alebo následne vyšetrujú, liečia alebo ošetrujú toho istého pacienta, vzájomne spolupracujú.
3. Zdravotnícki pracovníci sú povinní
požiadať ďalšieho zdravotníckeho pracovníka o konzílium vždy, keď
si to vyžadujú okolnosti a pacient s tým súhlasí. Majú právo
navrhnúť osobu konzultanta. Závery konziliárneho vyšetrenia majú byť
dokumentované písomne a je povinnosťou informovať o nich pacienta
s osobitným dôrazom v prípadoch, keď sa názory zdravotníckych
pracovníkov rôznia.
4. Zdravotnícki pracovníci nesmú poskytovať zdravotnú starostlivosť za prítomnosti osoby, ktorá nie je zdravotníckym pracovníkom. Výnimkou z uvedených zásad je osoba, ktorá zdravotníckemu pracovníkovi umožňuje poskytnúť prvú pomoc, alebo taká osoba, ktorá sa v zdravotníckom zariadení vzdeláva, a ďalšia osoba, s ktorej prítomnosťou pacient súhlasí.
4. Zdravotnícki pracovníci nesmú poskytovať zdravotnú starostlivosť za prítomnosti osoby, ktorá nie je zdravotníckym pracovníkom. Výnimkou z uvedených zásad je osoba, ktorá zdravotníckemu pracovníkovi umožňuje poskytnúť prvú pomoc, alebo taká osoba, ktorá sa v zdravotníckom zariadení vzdeláva, a ďalšia osoba, s ktorej prítomnosťou pacient súhlasí.
5. Zdravotnícky pracovník nesmie podporovať činnosť nezdravotníckeho pracovníka vykonávajúceho činnosť, ktorú môže vykonávať len zdravotnícky pracovník.
Lekár, zubný lekár a ostatní
pracovníci v zdravotníctve
1. Lekár a zubný lekár nesmú poskytovať zdravotnú starostlivosť
za prítomnosti osoby, ktorá nie je lekárom alebo zubným lekárom
a nepatrí k zdravotníckym pracovníkom. Výnimkou z uvedených
zásad je osoba, ktorá lekárovi a zubnému lekárovi umožňuje poskytnúť
prvú pomoc, alebo taká osoba, ktorá sa u lekára vzdeláva alebo pracuje,
a ďalšia osoba, s ktorej, prítomnosťou pacient súhlasí.
2. Zdravotnícky pracovník nesmie podporovať osoby vykonávajúce činnosť, ktorú môže vykonávať len zdravotnícky pracovník.
2. Zdravotnícky pracovník nesmie podporovať osoby vykonávajúce činnosť, ktorú môže vykonávať len zdravotnícky pracovník.
Keď sa zamyslíme nad všetkými
povinnosťami zdravotníckeho pracovníka podľa etického kódexu, je to práve
zdravotník, ktorý je vystavený obrovskému psychickému tlaku k nutnosti
splnenia všetkých povinnosti, pričom zdravotník má iba povinnosti ale nie práva
na svojvoľné myslenie, konanie alebo nebodaj obranu pri dehonestovaní jeho
osoby.
2.4.
Elektronické zdravotníctvo - e-Health.
E-Health je jednou z
desiatich priorít akčného plánu e-Európa 2005, programu EÚ, zameraného na
internetizáciu európskych občanov a firiem. Jeho cieľom je vytvoriť užívateľsky
nenáročné a interoperabilné informačné systémy pre pacientov a zdravotníckych
profesionálov v rámci Európy. Na Slovensku sa hlavným zriaďovateľom e-Health
stalo Ministerstvo zdravotníctva,
ktoré iniciovalo nový program pod hlavičkou Nové zdravotníctvo. Veľká pozornosť
v ňom bola venovaná európskym e-Health víziám, programom a akčným plánom.
Koncom roku 2005 bola ministerstvu dodaná Národná stratégia, Cestovná mapa a
Akčný plán na rok 2006. Slovensko sa
pripravuje na projekt elektronického
zdravotníctva od roku 2007 a malo sa spustiť už
roku 2010. Programové
vyhlásenie vlády SR v kapitole
Zdravotníctvo stanovuje informatizáciu zdravotníctva ako jednu
z prioritných vládnych úloh. Strategickými cieľmi e-Health má byť vytvorenie legislatívneho,
normatívneho a architektonického rámca e-Health, vytvorenie bezpečnej
infraštruktúry pre realizáciu vízie a poslania e-Health, informatizácia
procesov a služieb v systéme zdravotníctva z verejných zdrojov,
podpora nových procesov a foriem zdravotnej starostlivosti s služieb. Poslaním elektronického
zdravotníctva (eHealth) je podpora poslania zdravotníctva prostredníctvom
informačných a komunikačných technológií. Víziou eHealth je poskytnúť správne
informácie v správny čas na správnom mieste vo všetkých etapách a procesoch
starostlivosti o zdravie občanov.
V rámci e-Health by mali byť implementované aplikácie:
- Národný zdravotnícky portál
- Elektronická preskripcia
- Elektronické zdravotné záznamy – elektronicky chorobopis (EHR)
- Autorizovaná komunikácia v oblasti zdravotnej starostlivosti
a zdravotného poistenia.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako
sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom pre Operačný program
Informatizácie spoločnosti (OPIS) vyhlásil výzvu na Národný
projekt: Elektronické služby zdravotníctva a to cieľom
1. Zabezpečenia
centrálneho poskytovania verejných zdravotne relevantných informácií
2. Elektronizácia
objednávania
3. Elektronizácia
procesov preskripcie a medikácie
4. Poskytovanie
zdravotných informácií
Elektronické zdravotníctvo, ktoré už stálo desiatky
miliónov eur, je v nedohľadne. Piltoné moduly sa majú do reality preniesť
roku 2013. Člen komisie pracovnej
skupiny pre zavedenie e-Health Andrej Janco povedal, že máme v rukách štyridsať strán nepoužitého
materiálu, ktoré už stáli štyridsať miliónov eur. Podľa hovorcu TASR Miroslava
Šmála hodnota projektu nemá presiahnuť 49 miliónov eur. (TASR,2010). Janco ďalej
tvrdí, že Ministerstvo zdravotníctva
neprijalo pripomienku, podľa ktorej by sa malo upustiť od zámeru zavedenia
Národného zdravotného portálu. Podľa niektorých lekárov takýto portál prináša
riziko zneužitia citlivých údajov.
Prezident Slovenskej lekárskej komory Dragula si myslí, že ochrana
údajov nie je zabezpečená ani v súčasnosti. Lekári medzi sebou nekomunikujú, nedostatočne
si odovzdávajú informácie o pacientoch. Podľa Výnosu MZ SR č.09812/2008-OL z 10.
Septembra o minimálnych požiadavkách
na personálne zabezpečenie
a materiálno technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych
zariadení s účinnosťou od 1.11.2008, prílohy č.1 bodu 20:“Každý
poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti musí zabezpečiť pracovisko
informačno – komunikačnou technológiou s pripojením na internet tak, aby
systém umožňoval širokopásmový vysokorýchlostný prenos a spracovanie dát,
hlasu a obrazu v elektronickej forme “. Súčasné ministerstvo projekt
na zavedenie elektronickej knižky, Národného zdravotného portálu, či
elektronickej preskripcie dočasne pozastavilo, ale prípravná fáza
spustenia elektronického zdravotníctva
sa začala 23.marca 2011 a potrvá do 30.júna 2011, ktorá má zodpovedať na
kľúčové strategické otázky
a zabezpečiť finančné a organizačné predpoklady budúceho
zaradenia Programu implementácie
e-Health.
Podľa vysokoúrovňovej
SWOT analýzy pre e-Health v slabých stránkach existuje
skepsa zdravotníckej verejnosti voči e-Health na základe doterajších
výsledkov. Neexistujú úspešné pilotné aplikácie a my na Slovensku máme byť
jedny z prvých, ktorí to budeme skúšať, pričom je nepostačujúca
legislatívna podpora, je nevybudovaná infraštruktúra a hlavne nízka miera
použitia pripojenia internetu v ambulanciách. Nikto nekonzultuje
s lekárni, nikto ich nepripravuje na takúto možnosť. Direktívne nariadenie
nutného pripojenia na internet a vypĺňania
či receptov alebo dokumentácie do elektronickej formy nenaučí starého medicínsky
skúseného lekára zo dňa na deň práce na počítači, keď na to
nebol školený a nikdy
vedený. Z celkového počtu 18 000 lekárov, asi 800 lekárov vo veku od 50 do
60 rokov u ktorých sa predpokladá
nižšia inklináciu k práci s internetovou formou vedenia dokumentácie.
V hrozbách podľa SWOT analýzy sa uvádza podcenenie významu zberu dát vo
vybudovanej infraštruktúre všeobecných lekárov, ktorí väčšina dodnes vedú
zdravotnú dokumentáciu v ručne písanej forme. Hrozí tu nepostačujúca
úroveň ochrany osobných údajov, dehumanizácia zdravotnej starostlivosti, kde na
prvé miesto sa bude klásť vypĺňanie elektronických formulárov a nie osobný
a ľudský kontakt s pacientom. Myšlienka
e-Health nie je zlá, ale v našej infraštruktúre zdravotníctva ešte
dlhodobo nebude plne funkčná.
2.5. Návrhy na
zmeny v zdravotníctve s
právnou úpravou v budúcnosti.
V nasledujúcom
období nás čakajú nové návrhy MZ, s ktorými odborná lekárska obec nesúhlasí. Formou podpisové petície bije na poplach a upozorňuje MZ, že daný
krok je neefektívny a dokonca kontraproduktívny. A o čo sa
jedná?
2.5.1. Predpisovanie generickej substitúcie
– chemického názvu lieku.
„Každý kto je telesne alebo
duševne chorý alebo postihnutý, alebo je ohrozený takýmto stavom, sa považuje
za pacienta a ten má právo na prevenciu, diagnostiku a liečbu “.
Podľa zákona č.140/1998 Z.z. §21 o liekoch
a zdravotníckych pomôckach je generický liek taký liek, ktorý má rovnaké
kvalitatívna a kvantitatívne zloženie liečiv a rovnakú liekovú formu
ako tzv. referenčný liek. Od 1.8.2005 platia nové pravidlá týkajúce sa generík.
Generické lieky sú terapeuticky rovnocenné lieky, ktoré majú rovnakú cestu
a spôsob podania, rovnakú liekovú formu, kvalitatívne a kvantitatívne
zloženie liečív a pomocných látok a veľkosť balenia vyjadrenú
uvedením množstva dávok liekovej formy.
Od 15.12.2005 je účinná vyhláška MZ SR č. 559/2005 Z.z., ktorou sa
ustanovuje zoznam ATC skupín liekov, pri ktorých je možný výdaj náhradného
generického lieku. Náhradný generický
liek je liek uvedený v zozname
liekov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia s rovnakou
alebo nižšou úhradou zdravotnej poisťovne a s rovnakou alebo
s inou úhradou pacienta ako je liek predpísaný na lekárskom predpise.
Lekár je povinný informovať pacienta o výške úhrady , možnosti jeho
náhrady generickým liekom a výškou úhrady poistenca za náhradné generické
lieky. Lekársky predpis musí obsahovať okrem mena pacienta a jeho rodného
čísla aj názov lieku, liekovú formu, množstvo v balení a počtu
balení, kód lieku.(Korzár, Sme, 2005) Osoba
oprávnená vydávať lieky je pri jej výdaji je povinná informovať poistenca o výške
úhrady, možnosti výberu náhradného generického lieku a na požiadanie
poistenca ho informovať aj o výške úhrady za generický liek. Lekáreň má
povinnosť zverejniť na verejne prístupnom mieste v lekárni platný zoznam
liekov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. Podobné pravidlá
pre generickú substitúciu, tzv. Zoznam anatomicko–terapeuticko–chemických
skupín liečiv, pri ktorých je možné realizovať generickú substitúciu,
ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydalo MZ a to
vyhláškou MZ SR č.559/2005 Z.z. novelizáciou
č209/2008 Z.z.. V súčasnosti má príloha danej vyhlášky charakter tzv.
negatívneho zoznamu. To znamená, že obsahuje zoznam ATC skupín, pri
ktorých nie je možné realizovať
generickú substitúciu a zároveň tvrdí, že u všetkých ostatných skupín
je táto substitúcia povolená. (Stanko, 2010)
Lekárnik aj dnes v rámci zákona o generickej
substitúcii má možnosť poskytnúť pacientovi variant s nižším doplatkom, má
možnosť šetriť vrecko pacienta, nie poisťovne. Úspora pre zdravotné poisťovne
nie je žiadna. Ale lekárnik to nerobí z logického a podnikateľského
dôvodu preto, lebo marža sa počíta z celkovej ceny lieku a nie
z ceny uhrádzanej poisťovňou. Lekárnik je finančne motivovaný vydávať liek
s vyšším doplatkom. Doplatky na lieky narástli medzi rokom 2002 až 2009 o 170%. MZ
plánuje novým zákonom zmeniť túto možnosť a to zákonom o generickej
substitúcii a teda predpisovaní účinnej látky ako chemického názvu. Generická
preskripcia je založená na princípe predpisovania liekov prostredníctvom
nechránených názvov tzv INN , t.j. bez použitia firemných názvov tzv. brand
name . Týmto rozhodnutím oslabí postavenie lekára a rozhodnutie o vydaní
toho ktorého lieku presunie na
lekárnika, môže poškodiť dôveru a vzťah lekár – pacient. Bude zdravotný
stav pacienta riešiť lekárnik? Kto si zoberie na zodpovednosť, ak pacient
nebude lieky znášať a nebodaj dostane alergickú reakciu? Za navrhovaným
zákonom lekárska obec nevidí žiadnu
úsporu finančných zdrojov. Čo tým sleduje ministerstvo zdravotníctva? Je
nepochopiteľné, aké argumenty používa voči odbornej verejnosti. Obviňovanie
lekárov z prepojenia na farmaceutické firmy sú iba chabé a zavádzajúce
argumenty. Generická substitúcia môže viesť len k deformácii trhu
a neoprávneným výhodám niektorých produktov. Podľa MZ sa znížia doplatky
pre pacientov, čo podľa prepočtu je 30%,
t.j. 46 miliónov eur ročne.
Ak by sme chceli liečiť
správne všetkých pacientov podľa najnovších poznatkov a podľa
Hippokratovej prísahy, preskripcia na lieky by mala oproti súčasnému stavu
vzrásť až o 100%. Nebude to spôsobené neprimerane vysokou spotrebou
liekov. Bude to spôsobené v EÚ neobvykle nedostatočným financovaním ostatných
segmentov zdravotníctva
a manažovaním zdravotníctva bez realizácie základných systémových krokov
(SSVPL, 2011). Takto sa ukazuje, že percentuálne síce prevyšujú náklady na
lieky, ale ide to na úkor nedofinancovania zdravotnej starostlivosti. Skutočná
príčina klesajúcej úrovne zdravotnej
starostlivosti na Slovensku nie je neschopnosť lekárov, ale pretrvávajúce
nedostatky v manažovaní a financovaní systému zdravotnej
starostlivosti
Podľa novely
zákona 140/1998, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, bez
názvu lieku na recepte bude 381 účinných látok, čo znamená, že až 4O % zo
všetkých liekov ba sa malo predpisovať iba ako chemický názov lieku. Podľa
ministra zdravotníctva Uhliarika cieľom zmeny je zvýšiť bezpečnosť pacienta
a znížiť jeho doplatky a do konca roka plánuje MZ ušetriť 183
miliónov €.(ZN, 10.2.2011).V štátoch (
DAN,FIN,SRN,NED,ESP,CZE,HUN,POL,CAN,USA), ktoré uplatňujú úhradu liečiv na
princípe účinnej látky, má generická substitúcia len nepatrné ekonomické
dopady. Po novom by mal lekárnik informovať pacienta o všetkých dostupných
liekoch, výške doplatku a vydať najlacnejší dostupný liek. Bude to
skutočne tak ako sa prepokladá ? Bude
skutočne pacient vedieť, ktorý liek je
pre neho najvhodnejší? Kto bude zodpovedný za nežiaduce účinky lieku
vydaného lekárnikom bez vedomia lekára?
Zase ideme robiť niečo čomu hovoríme skúška pokus - omyl.
2.5.2. Ochranný limit na doplatky liekov.
Národná rada SR
na návrh MZ schválila novelizáciu niektorých zákonov s cieľom zaviesť tzv.
ochranné limity na doplatky na lieky. Podľa tejto novely by mali zdravotne
postihnutí pacienti zaplatiť štvrťročne na doplatkoch za lieky maximálne 30 eur
a dôchodcovia maximálne 45 eur. Doplatky nad tento limit im preplatí
zdravotná poisťovňa. Áno, keď sa povie A, musí sa povedať aj B.
Suma doplatkov sa bude prerátavať
nie z sumy, ktorú pacient zaplatil za lieky, ale zo sumy
najlacnejších doplatkov liekov v danej skupine. Na takéto
prerátavanie každý štvrťrok budú musieť zdravotné poisťovne prijať nové pracovné sily, a kde na to
celé poisťovne zoberú? Zo svojich ziskov, ktoré konečne po zrušení zákona
z roku 2007 a jeho zrušení
tohto roku , môžu poisťovne tvoriť? V novom znení zákona sa uvádzajú aj osoby,
ktoré si tieto náhrady uplatniť nemôžu. Zo zákona vyplýva, že výdavky pacientov
za mnohé lieky sa do celkového úhrnu nákladov vôbec nebudú počítať. Paradoxne
pôjde o lieky, ktoré síce pacient dostane na recept od lekára, ale pacient
buď platí v plnej výške alebo uhrádza väčšiu časť ceny. Väčším problémom
je existencia chýb v textácii
zákona. Napr. termín maximálna cena sa objavuje v zákone 577/2004,§ 42a,
odsek 1, popritom v kategorizácii liekov sa takýto termín nevyskytuje
Zadefinovaný je pojem „maximálna cena
výrobcu“, tento je však významovo pre daný účel irelevantný. Lepší názov by
bola “konečná cena“. Podobný problém je s termínom „úhrada pacientom“,
ktorý taktiež kategorizácia nepozná , správny
termín je „doplatok pacienta“ Okrem technických chýb v znení zákona je tu aj časový
problém realizácie pre lekárne, ktoré dostali softvér na poslednú chvíľu
a vzhľadom na spomínanú nejednoznačnosť nie je možné realizovať.
3.Záver.
Väčšina
zdravotníkov a verejnosť, ale aj časť politikov sa zhodujú na tom, že
zdravotníctvo sa zmieta v rôznych reformách, skúškach a zmien,
kde veľmi často dochádza k zmene
pravidiel hry pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti. Pretrváva ignorantstvo skutočných problémov, lekári sú zneistení
nelogickými a často protichodnými zmenami legislatívy. Nie sú stanovené
presné perspektívne dlhodobé pravidlá,
ktoré by zabezpečili pozitívny vývoj vízie zlepšenia zdravotnej starostlivosti.
Ekonomické možnosti nášho štátu nie sú na úrovni štátov s dobre fungujúcim
zdravotníctvom, pričom naša vláda pri schvaľovaní zákonov vychádza
z štatistických a údajov ekonomicky silných západných európskych krajín
a USA. Procesu zmien v našom zdravotníctve hovoríme reformy alebo transformácia, pričom
často vychádzame z poznatku pokus
- omyl. Tak tomu bolo s výmennými lístkami či zavedením
„Zajacovho“ poplatku pri vstupe do
ambulancie. Je na čase racionálne pristúpiť k zavedeniu zmien v našom
zdravotníctve s ohľadom na počet pracujúcich, stále klesajúci počet detí
a narastajúci počet starších, teda viac chorých ľudí a nárast civilizačných
ochorení. Škoda, že do formulovaní zmien a cieľov zdravotného systému sa
nesmie samotný pacient vyjadriť. Ten má právo iba na dodatočne sťažovanie sa
a kritizovanie, teda vyjadrenie nespokojnosti, až keď sa stane niečo zlé.
Zmeny v systéme musia byť ohľaduplné, citlivé a vyvážené, nie
radikálne a protichodné s potrebami pacientov.
Nespokojní
lekári vyšli dňa 9. Marca 2011 do ulíc. Ich protest oficiálne podporili SLK,
Lekársky odborový zväz, Slovenská komora sestier. Ako povedala prezidentka
regionálnej lekárskej komory MUDr. Dagmar Takáczová , lekári nebudú
mlčať, aj keď dvadsať rokov ich nikto nepočúva a neberie vážne. Po 21
rokov nežnej revolúcie máme zdravotníctvo v horšom stave, ako bolo pred
ňou.(ZN 2011) Viceprezident SLK Mikuláš Buzgó pre Zdravotnícke noviny
v marci tohto roku povedal: “Zdravotníctvo je nedofinancované, neprehľadne
manažované, treba s tým konečne niečo zásadné urobiť“ (ZN, marec 2011). Napriek
finančným problémom, ktoré ohrozujú stabilitu systému, uvedomenie zdravotníkov
držia súčasný systém zdravotnej starostlivosti funkčný čo sa týka dostupnosti,
kvality rozsahu poskytnutia výkonov.
Je vhodné
konzultovať právne predpisy upravujúce zdravotnú starostlivosť v SR
s odborníkmi - stavovskými organizáciami, výrobcami, distribútormi
a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. V celom legislatívnom
procese je nevyhnuté zharmonizovať
predpisy s legislatívou EU a rešpektovať princípy transparentnosti, dodržiavania lehôt a jasného stanovenia pravidiel pre
všetkých, umožnenie rovnakých podmienok
pre všetkých účastníkov trhu. 17 odborových organizácii, stavovských komôr,
asociácii a ďalších zastupujúcich zdravotníkov a poskytovateľov dňa
12.marca 2011 sa stretli s ministrom
zdravotníctva. Podľa vyjadrenia predsedu
Lekárskeho odborového združenia MUDr. Michala Policiana stretnutie neviedlo k ničomu. Minister zhrnul
činnosť do troch kapitol 1. čom urobili, 2. čo urobia, 3.na čom pracujú, pričom
celá činnosť sa točí okolo transformácii nemocníc a vieme, že financie na
ich zákonné oddlženie nemáme. Prezidentka
SK medicínsko – technických pracovníkov Bc. Janka Strapáková sa vyjadrila,
že od ministra nezaznela žiadna konkrétna odpoveď. Uvidíme časom ako si ministerstvo zdravotníctva zoberie
k srdcu a začne
s realizáciou návrhu viacerých prítomných a to zavedenie
pripoistenia, DRG, marginálnych
poplatkov, zabezpečenie minimálnych zdrojov za poistencov štátu na úrovni 4,78%,
optimalizáciu lôžok.(Anketa ZN,2011) Uvidíme, kam nás dovedie reforma liekovej politiky
a dlho plánované e-Health.
4. Zoznam použitej
literatúry
Anketa ZdN. Zdravotníci vidia situáciu v rezorte čierno,
všetci však štrajk nechcú. Odborné fórum. Zdravotnícke noviny. 7.4.2001,s.7.
Hunková M.: Elektronická komunikácia lekárov tak skoro
nebude. Pravda 2.3.2011 s.4 http://rs.hostroot.org/vseobecne_inf/denna_tlac/m-clanok.php?hop.
Lekári- špecialisti dodržali svoj
štrajk, ale... Aktuality Slovensko, Zdravotnícke noviny 17.marec 2011,s3
Lieky účinne a správne.
Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. 2008- 2011 www.dôvera.sk/sk/casopis-dovera/dovera-jar-2010/lieky-
Lipták P.: K zrušeniu
výmenných lístkov, poskytnutie zdravotnej dokumentácie a odberom
biologického materiálu.
Mistríková M.: Sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov.
Právne okienko. Monitor medicíny SLS 1-2/2011;s25-26.ISSN 1338-2551 . EV
4135/10.
Slovenská spoločnosť všeobecného lekára. Diskusia. Lekárov
zneisťujú časté a protichodné zmeny legislatívy. Zdravotnícke noviny
10.marec 2011;č.10. roč. XVIILX.ISSN 1335-4477MKBR.
Stano P.: Generický liek a generická substitúcia
v legislatíve. ADC Číselník. Dostupné na
http://www.adcc.sk/odbornéčlánky/27/genericky-liek-agenericka.substitúcia-v-legislatáve.html
TASR :Zoznam zdravotníckych zariadení. Výmenné lístky sa od
januára majú zrušiť. 18.8.2010 htpp://www.zzz.sk/print
TASR: MF SR vydalo písomné vyzvanie na projekt druhej vlny e-Health.
Zoznam zdravotníckych zariadení. 17.6.2010. dostupné na htpp://www.zzz.sk.
Zmena liekovej politiky prinesie
úspory.Zdravotnícke noviny 10.2.2011,s1.
5. Zoznam skratiek
ASL Asociácia súkromných lekárov
CAN Kanada
CME Continuing medical education
- kredity za sústavné vzdelávanie
CZE Česká republika
DAN Dánsko
EHR Electronic health report –
Elektronický zdravotný záznam
ESP Španielsko
EU Európska únia
FIN Fínsko
HUN Maďarsko
IO Indikačné obmedzenie
MZ Ministerstvo zdravotníctva
NED Holandsko
OSN Organizácia spojených národov
POL Poľsko
SLK Slovenská lekárska komora
SPC Súhrn charakteristických vlastnosti
lieku (Summary of Product Characteritics)
SR Slovenská republika
SRN Spolková republika Nemecko
SWOT analýza organizácie slabých
a silných stránok, príležitosti a hrozieb ( Strenghts, Weaknesses, Opportunities, Threats)
USA Spojené štáty americké
ÚDZS Úrad na dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou
VL Všeobecný lekár
WHO World health organization –
Svetová zdravotnícka organizácia
ZS zdravotná starostlivosť
6. Zoznam niektorých zákonov, vyhlášok
a nariadení v zdravotníctve.
Zákony v zdravotníctve.
272/1994 Zákon o ochrane zdravia 1udí
277/1994 Zákon NR SR o zdravotnej
starostlivosti.
98/1995 Zákon Národnej rady Slovenskej
Republiky z 9. marca 1995 o Liečebnom poriadku.
40/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych
pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 220/1996 Z. z. o reklame.
17/1999 Zákon
z 18. januára 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov
3/2000 Zákon zo 7. decembra 1999, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995
Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
219/2002 O povolaní lekára, o Slovenskej
lekárskej komore, o povolaní zubného lekára, o Slovenskej komore zubných
lekárov
311/2002 O povolaní sestry,
o povolaní pôrodnej asistentky, o Slovenskej komore sestier a o zmene
a doplnení zákona č. 14/1992 Zb. o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov
a o Slovenskej komore zubných technikov
712/2002 Oznámenie Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky o vydaní opatrenia,
ktorým sa vydáva zoznam zdravotníckych pomôcok uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe
zdravotného poistenia.
576/2004 O zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
577/2004 O rozsahu zdravotnej starostlivosti
uhrádzanej na základe verejného zdravotného
poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
578/2004 O poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a oplnení
niektorých zákonov
579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.
580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene
a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov
581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
718/2004 Z. z. zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č.
580/2004 Z. z.
719/2004 Z. z. zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č.
581/2004 Z. z.
720/2004 Z. z. zákon, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č.578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 577/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti uhrádzanej
na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti
2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku
vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších
predpisov.
124/2006 Nový zákon č. 124/2006 Z. z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(účinný od 1.7.2006)
284/2008 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 579/2004 Z.z. o záchrannej zdravotnej
službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 351/2005 Z.z. a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.
Výnosy MZ SR č.09812/2008-OL z 10. Septembra
o minimálnych požiadavkách na
personálne zabezpečenie a materiálno technické vybavenie
jednotlivých druhov zdravotníckych nariadení
s účinnosťou od 1.11.2008
513/2005 O vydaní výnosu, ktorým sa ustanovuje
rozsah údajov z účtu poistenca poskytovaných zdravotnou poisťovňou
príslušnej zdravotnej poisťovni na vyžiadanie.
Nariadenia
vlády:
249/1992 O platových pomeroch zamestnancov
v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch novelizovaná
č.158/2002
8/2000 Nariadenie vlády Slovenskej republiky,
ktorým sa vydáva Zoznam zdravotníckych pomôcok uhrádzaných
alebo čiastočne uhrádzaných
na základe zdravotného poistenia v znení
nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 488/2000 Z. z.
159/2001 O minimálnych bezpečnostných
a zdravotníckych požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.
156/2002 O Odbornej spôsobilosti
pracovníkov v zdravotníctve
157/2002 Z.z. o ďalšom vzdelávaní
pracovníkov v zdravotníctve
722/2004 Z. z. o výške úhrady poistenca za
služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti
742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon
zdravotníckeho povolania
743/2004 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania
zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a
sústave certifikovaných pracovných činností
751/2004 Z. z. o verejnej minimálnej sieti
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
752/2004 Z. z., ktorým sa vydávajú indikátory
kvality na hodnotenie poskytovania zdravotnej starostlivosti
776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva katalóg zdravotných
výkonov
777/2004 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam chorôb,
pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa
neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia
778/2004 Z. z. o výške úhrady za zdravotnú
starostlivosť, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa poskytovateľovi
lekárskej služby prvej pomoci
723/2004 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti
postupu pri určovaní štandardnej dávky
liečiva a maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva
741/2004 Z. z., ktorou sa určujú niektoré
podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe
761/2004 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa
vyhláška MZ SR č. 79/1997 o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam v
znení vyhlášky MZ SR č. 54/2000
762/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú lieky a zdravotnícke
pomôcky, ktoré môže zdravotná
poisťovňa individuálne obstarať pre poistenca
763/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú záväzné
štandardy pre zdravotnícku štatistiku
764/2004 Z. z. o náležitostiach žiadosti o
vydanie predchádzajúceho súhlasu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
765/2004 Z. z. o výške úhrady za úkony Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
766/2004 Z. z. o spôsobe preukazovania splnenia
podmienok na vydanie povolenia na vykonávanie verejného zdravotného
poistenia
768/2004 Z. z. o predkladaní údajov z účtovníctva,
štatistickej evidencie a ďalších údajov zdravotnou poisťovňou
69/2004 Z. z. o podrobnostiach o platení
preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a o ročnom zúčtovaní
poistného na verejné zdravotné poistenie
770/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce
znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení
771/2004 Z. z. o forme a náležitostiach
pitevného protokolu, o zozname pracovísk, na ktorých sa vykonávajú pitvy a o požiadavkách
na materiálno–technické vybavenie pracovísk, na ktorých sa vykonávajú pitvy
43/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o strategických mapách
a akčných plánoch ochrany pred hlukom
44/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie vlády Slovenskej č.
40/2002 Z. z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami
65/2005 Z z., ktorým sa mení a
dopĺňa nariadenie vlády č. 722/2004 Z. z. výške úhrady poistenca za služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
501/2005 Z. z. o liekovej knižke pacienta.
669/2006 Oznámenie ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o opatrenia , ktorým sa vydáva zoznam
dietetických potravín plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe
verejného zdravotného poistenia
635/2008 Osnamenie
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o opatrenia , ktorým sa vydáva Zoznam
zdravotníckych pomôcok plne uhrádzaných alebo čiastočne
uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia.
637/2008 Oznámenie
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o opatrenia, ktorým sa vydáva Zoznam
liečiv a liekov plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe
verejného zdravotného poistenia.
296/2010 Nariadenie vlády o odbornej
spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania a spôsobe ďalšieho vzdelávania
zdravotníckych pracovníkov, Toto nariadenie ruší nariadenie vlády SR č742/2004 Z.z.
o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania v znení nariadenia
vlády SR č 324/2006 Z.z a nariadenie vlády SR č.590/2006 Z.z. a nariadenie
322/2006 Z.z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov,
sústave špecializovaných odborov a sústave certifikovaných pracovných činnosti
v znení nariadenia vlády SR č. 586/2006 Z.z. 211/2007 Z.z. a č.478/2007 Z.z.
Vyhlášky 32/1965 O odškodnení bolestí
a sťaženia spoločenského uplatnenia novelizované 84/1967 Zb, 78/1981 Zb.,47/1995 Z.z. 19/1999 Z.z.